Založenie SE – 2. časť (Legislatívny proces)

Počiatok prác súvisiacich s vytvorením jednotnej supranacionálnej právnej formy nachádzame už v období vzniku Európskych spoločenstiev. Prvé návrhy na vytvorenie nadnárodnej právnej formy boli predložené Európskej rade už v roku 1952. Pôvodná myšlienka sa týkala len podnikov poskytujúcich verejné služby a vykonávajúce verejné práce. Táto myšlienka však nebola neskôr rozvinutá.Prednáška profesora Sandersona „K európskej akciovej spoločnosti“ na Vysokej  škole ekonomickej v Rotterdame a prednáška notára C. Thibiérge[1] na kongrese francúzskych notárov pod názvom „Akciová spoločnosť európskeho typu“ sa považujú za hlavné kroky smerujúce k vytvoreniu dnešného modelu SE.

Rade ministrov Európskeho hospodárskeho spoločenstva bol v roku 1965 predložený návrh na vypracovanie modelu európskej spoločnosti prostredníctvom medzištátnej zmluvy. Na základe toho bol vypracovaný prvý návrh nariadenia skupinou expertov pod vedením P. Sandersona.

Návrh bol prvýkrát predložený Rade ministrov v roku 1970[2]; po následnom prepracovaní opäť v 1975[3]. Tieto návrhy mali tvoriť „kompletný zákonník európskeho akciového práva“ a mali predstavovať všetky otázky týkajúce sa SE, vrátane zdanenia, na európskej úrovni.

Kvôli obavám členských štátov z nadmernej konkurencie vo vzťahu k národným právnym formám a.s. a z dôvodu sporov o niektorých otázkach boli práce ukončené do roku 1982.

V pôvodných návrhoch nariadenia sa počítalo s úpravou všetkých otázok súvisiacich sa SE na európskej úrovni s výslovným vylúčením použitia národného práva. Kameňom úrazu bola najmä regulácia účasti zamestnancov na riadení spoločnosti. Čl. 7 N 75 i N 70, vylučoval aplikáciu národného práva v tých oblastiach, ktoré boli v aplikačnom rozsahu nariadenia. Medzery v práve sa mali vyplňovať podľa „všeobecných zásad, na ktorých spočíva“ nariadenie alebo – subsidiárne – podľa „obecných pravidiel alebo spoločných obecných princípov práva členských štátov.“[4] Odôvodnenie návrhu súviselo predovšetkým s rozsiahlosťou a dôkladnosťou navrhovanej úpravy (viac ako 400 článkov) a doposiaľ neexistujúcou harmonizáciou. Už vtedy sa však tento princíp kritizoval.[5]

V roku 1989 bolo Komisiou predložené memorandum, v ktorom sa upustilo od myšlienky upraviť všetky otázky týkajúce sa SE v nariadení. Tu bolo navrhnuté rozdelenie právnej úpravy medzi nariadenie a smernicu, pričom nariadenie by upravovalo otázky týkajúce sa práva obchodných spoločností a smernica by upravila zapojenie zamestnancov do záležitostí SE.[6]

V návrhu nariadenia o štatúte európskej akciovej spoločnosti z roku 1989 (ďalej len „N 89“) bola mierne zmenená koncepcia: použitie práva členského štátu sa predpokladalo len v prípade, že ani výkladom zásad nariadenia nebude možné problém vyriešiť.

Podľa návrhu nariadenia o štatúte európskej akciovej spoločnosti z roku 1991 (ďalej len „N 91“) už aplikácia zásad nemala mať prednosť a subsidiárne sa malo použiť právo členského štátu. Novinkou bolo i opustenie rozlišovania medzi „otázkami zahrnutými týmto nariadením, ale ním neupravenými“ a otázkami „nezahrnutými týmto nariadením“.[7]

V decembri roku 2000 došlo na zasadaní Európskej Rady v Nice ku kompromisu, nazývaný „zázrak z Nice,“ v súvislosti s prijatím návrhu na zavedenie európskej akciovej spoločnosti.[8] V októbri 2001 tak bolo v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev publikované Nariadenie SE a Smernica o SE.

Súčasná podoba SE je z väčšej miery určená právnym poriadkom štátu, v ktorom je jej sídlo.

Európske akciové spoločnosti môžu v Európskej únii vznikať od 8.10.2004.