Zapretie otcovstva

Zapretiu otcovstva obligatórne prechádza jeho určenie. Spôsobom určenia otcovstva sme sa venovali v predchádzajúcom článku. V závislosti od spôsobu, akým bolo otcovstvo určené rozlišujeme tri rôzne spôsoby zapretia otcovstva.

V prípade prvej domnienky otcovstva rozlišujeme viaceré situácie. Najskôr si opíšeme situáciu, ktorá je najjednoduchšia.

V zmysle § 87 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) „Ak sa narodí dieťa pred stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva, postačí na to, aby sa manžel matky nepovažoval za otca, ak zaprie svoje otcovstvo na súde. To neplatí, ak manžel s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, alebo ak pri uzavretí manželstva vedel, že je tehotná.“

Uvedenú situáciu nazývame aj tzv. „zjednodušená forma zapierania otcovstva“. Ak sa dieťa narodí do 180 dňa po uzavretí manželstva, manžel matky má zjednodušenú dôkaznú situáciu. Najčastejšie pôjde o prípady znovu vydatých žien, ktoré splodili dieťa ešte s bývalým partnerom resp. manželom. Keďže zákon o rodine vyslovene upravuje, že nový manžel matky sa podľa I. domnienky otcovstva považuje automaticky za otca dieťaťa, zákon mu umožňuje otcovstvo zaprieť najjednoduchšie. Vychádza sa z toho, že k splodeniu dieťaťa došlo ešte pred uzavretím manželstva a preto manžel nemusí byť aj biologickým otcom. V tomto prípade bude stačiť jednoduché zapieracie tvrdenie, urobené v rámci súdneho konania, ktorého obsahom bude tvrdenie, že nie je otcom dieťaťa. Dôkazná povinnosť sa týka výlučne len dátumu narodenia dieťaťa, nie je potrebné preukazovať skutočnosť, že dieťa nesplodil (napr. pracovná cesta, neplodnosť a.i.). Povinnosť tvrdenia a s tým spojené dôkazné bremeno zaťažuje matku. Rozlišujeme dve situácie:

Manželka musí preukázať jednu z nasledujúcich skutočností:

Keďže pôjde o konanie podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CMP“), v ktorom sa uplatňuje tzv. vyšetrovací princíp súdu, ten môže vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli (napr. svedecké výpovede, listinné dôkazy, gynekologický posudok). Ak by sa skutočnosti tvrdené matkou nepodarilo preukázať, súd návrhu na zapretie otcovstva vyhovie. Naopak, ak by sa niektorá zo spomínaných skutočností (teda vedomosť o tehotnosti, resp. pohlavný styk) preukázali, neznamená to automaticky zamietnutie návrhu na zapretie otcovstva, ale len sťaženie procesného postavenia manžela matky dieťaťa. Sťaženie spočíva v tom, že dôkazné bremeno prechádza priamo na neho, pričom bude musieť v konaní preukázať okolnosti vylučujúce otcovstvo tak, ako pri klasickom zapieracom konaní. V tomto momente by už nešlo o zjednodušenú formu zapierania otcovstva.

Odlišný režim možno aplikovať v prípade ustanovenia § 87 ods. 1 zákona o rodine. V tomto prípade pôjde o klasické zapieracie konanie. Toto ustanovenie aplikujeme v prípadoch „Ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.“

Ako sme už spomínali, tento režim sa uplatní aj v prípade, ak bol otec neúspešný pri zjednodušenej forme zapierania otcovstva. V časovom okamihu 180 dní po uzavretí manželstva do 300 dní po jeho zániku sa uplatňuje silný predpoklad, že manžel matky je otcom dieťaťa. Z uvedeného dôvodu má povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno navrhovateľ, teda manžel matky dieťaťa. Zapieracia žaloba v zmysle § 87 ods. 1 zákona o rodine bude úspešná jedine v prípade, ak predloží dôkaz opaku t.j. že dieťa splodil niekto iný, prípadne proti-dôkaz, napr. že manželstvo nevzniklo. Tieto skutočnosti musia byť úplne jednoznačné. V súdnej praxi sa ustálilo, že pohlavné styky matky dieťaťa s iným partnermi nie sú dostatočne silnou okolnosťou vylučujúcou otcovstvo. Tento fakt by mohol otcovstvo iba spochybniť, nie ho absolútne vylúčiť.

Medzi okolnosti, ktoré sú spôsobilé naplniť skutkovú podstatu tohto ustanovenia zaraďujeme absenciu pohlavného styku medzi manželmi v rozhodnom čase, a to z viacerých dôvodov napr. ťažký úraz so stavom bezvedomia, neschopnosť pohlavného styku, oddelené domácnosti, vojenská misia v zahraničí, zahraničný študijný pobyt, neplodnosť atď.

Na zapretie otcovstva nebude postačovať ani súhlasné vyhlásenie manželov, ktorého obsahom by bolo tvrdenie, že manžel matky nie je otcom dieťaťa napr. z dôvodu, že manželia spolu sexuálne nežijú. V takomto prípade bude súd povinný skúmať, či manželia v rozhodnom čase spolu zdieľali spoločnú domácnosť, či preveriť iné skutočnosti, ktoré by mohli byť relevantné na rozhodnutie vo veci. Súd sa nemôže uspokojiť len so súhlasným vyhlásením, nakoľko takéto vyhlásenie môže byť aj tendenčné.

Osobitne by sme chceli upozorniť na vyhotovenie znaleckého posudku. Ten môže byť vyhotovený z viacerých odborov napr. sexuológie, antropológie, či genetiky. Sexuologickým posudkom možno preukázať neschopnosť muža oplodniť ženu, čo by potvrdzovalo, že manžel matky nie je ocom dieťaťa. Antropologickým posudkom sa skúma podobnosť medzi mužom a dieťaťom z hľadiska znakov – farba oči, vlasy, stavba tela a iné detaily. Jeho charakter nie je absolútne potvrdzujúci ani absolútne vyvracajúci otcovstvo. Upozorňujeme, že ani DNA diagnostika nie je vždy rozhodujúca, nakoľko nemusí byť presná.

Ustanovenie § 87 ods. 2 zákona o rodine rieši špecifickú situáciu v prípade umelého oplodnenia „Otcovstvo voči dieťaťu narodenému v čase medzi stoosemdesiatym dňom a trojstým dňom od vykonania zákroku asistovanej reprodukcie so súhlasom manžela matky nemožno zaprieť. Otcovstvo však možno zaprieť, ak by sa preukázalo, že matka dieťaťa otehotnela inak.“

Z uvedeného vyplýva, že ak žena podstúpila zákrok asistovanej reprodukcie so súhlasom manžela a zároveň platí, že sa dieťa narodilo v čase od 160 dňa do 300 dňa od výkonu tohto zákroku, otcovstvo zaprieť nemožno. Ak by súhlas manžela nebol daný, budeme postupovať podľa všeobecných ustanovení o zapieraní otcovstva podľa § 187 ods. 1 zákona o rodine. Rovnako postupujeme v prípade, ak by tehotnosť nebola dôsledkom asistovanej reprodukcie.

Podľa § 88 ods. 1 zákona o rodine „Manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.“ Uvedené ustanovenie rieši otázku aktívnej legitimácie. Aktívne legitimovanými na podanie návrhu je matka dieťaťa a manžel. Dieťa je v zmysle zákona o rodine oprávnené podať návrh na zapretie otcovstva až v prípade, ak uplynutie lehota jeho obom rodičom. Pasívne vecne legitimovanými môžu byť matka, dieťa alebo obaja spoločne ako nerozluční procesní spoločníci, pokiaľ sú nažive.

„Ak bolo právoplatne rozhodnuté, že neskorší manžel nie je otcom dieťaťa znovu vydatej matky, začína sa trojročná lehota na zapretie otcovstva pre skoršieho manžela dňom, keď sa dozvedel o právoplatnom rozhodnutí.“ (§ 89 zákona o rodine)

V zmysle § 93 ods. 1 zákona o rodine „muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.“ Z poslednej vety uvedeného ustanovenia jasne vyplýva, že ak bolo otcovstvo vyhlásené súhlasným vyhlásením rodičov pred matrikou alebo súdom k nasciturovi, lehota na zapretie otcovstva sa skončí najskôr 3 roky po narodení dieťaťa.

Zapretie otcovstva na návrh dieťaťa upravuje § 96 zákona o rodine. Na zapretie otcovstva musia byť kumulatívne splnené dve podmienky:

Nastať však môžu dve pomerne zaujímavé situácie v závislosti od domnienky, na základe ktorej bolo určené otcovstvo:

Celé konanie o zapretí otcovstva sa člení na dve fázy:

V zmysle § 88 ods. 2 zákona o rodine „aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.“

Lehota na zapretie otcovstva je upravená v § 86 ods. 1 a 2 zákona o rodine a jej dĺžka sú 3 roky: „Manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom. Ak manžel stratil spôsobilosť na právne úkony pred uplynutím lehoty na zapretie otcovstva, môže otcovstvo zaprieť jeho opatrovník do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich otcovstvo.“

„Moment začatia plynutia uvedenej lehoty zohľadňuje okamih, v ktorom sa manžel matky (otec dieťaťa v zmysle prvej zákonnej domnienky) dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich jeho otcovstvo. Napriek tomu, že na to zákonodarca priamo neodkazuje, máme za to, že pri určovaní skutočností spochybňujúcich otcovstvo treba primerane použiť
ustanovenie § 87 ZoR. Keďže zákon neuvádza, že by malo ísť o skutočnosti nasvedčujúce tomu, že manžel matky nie je otcom dieťaťa alebo o skutočnosti, v prípade ktorých by bolo vylúčenie tejto možnosti pravdepodobné, ale o skutočnosti „dôvodne spochybňujúce“ otcovstvo, k úspešnému zapretiu otcovstva by malo dôjsť až potom, ako sa preukáže, že je jednoznačne vylúčené, aby manžel matky bol otcom dieťaťa. Skutočnosťou spochybňujúcou otcovstvo manžela matky môže byť vedomosť o zdravotných indispozíciách manžela v čase, kedy malo dôjsť k počatiu dieťaťa, prípadne vedomosť o súloži matky v rozhodnom čase s viacerými mužmi, rôzna genetická štruktúra manžela matky dieťaťa a samotného dieťaťa, o ktorej sa manžel dozvie napr. v prípade potreby darovania krvi alebo orgánov.“ (zdroj: epi.sk

Z judikatúry:
4 Cz 83/67 (NS SSR): Skutočnosť, že výsledky dedično-biologickej skúšky nasvedčujú väčšou
pravdepodobnosťou otcovstvo iného muža, nemôže byť sama osebe dostatočným podkladom pre splnenie zákonného predpokladu, že je celkom vylúčené otcovstvo manžela matky k dieťaťu narodenému za trvania ich manželstva. Zákon pripúšťa vyvrátenie zákonnej domnienky otcovstva manžela matky len vtedy, ak dôkaz opaku je určitý a nezvratný a nielen viac či menej pravdepodobný.