Určenie otcovstva

V zmysle § 85 ods. 1 zákona  č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) sa za otca dieťaťa považuje manžel matky, ak sa dieťa narodí v čase od uzavretia manželstva do uplynutia 300tého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné. Táto domnienka vychádza z predpokladu, že ak sa dieťa narodí v manželstve, je pravdepodobné, že otcom dieťaťa bude práve manžel. Aplikácia I. domnienky otcovstva je najfrekventovanejšia.

Pri I. domnienke nie je rozhodný čas splodenia dieťaťa, ale čas narodenia dieťaťa. Znamená to, že aj v prípade, ak sa dieťa narodí deň po uzavretí manželstva, za otca sa považuje manžel matky, ktorý je zároveň zapísaný do matriky.

Pre určenie otcovstva má mimoriadny význam aj určenie zániku manželstva.

V zmysle § 85 ods. 2 zákona o rodine platí, že ak sa dieťa narodí znovu vydatej matke, za otca sa považuje neskorší manžel, aj keď sa dieťa narodilo pred uplynutím 300 dňa po tom, čo jej skoršie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné. Uvedené zákonné ustanovenie tým jasne stanovuje otca dieťaťa, aby sa tak predišlo zbytočným komplikáciám pri určovaní otcovstva. Ak by však došlo k zapretiu otcovstva aktuálnym manželom matky, otcom dieťaťa sa automaticky stáva bývalý manžel matky dieťaťa, ak zároveň platí, že dieťa sa narodilo do 300 dní od zániku manželstva.

Druhým spôsobom, ako je možné určiť otcovstvo je určenie otcovstva súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Ako sme už spomínali, tento spôsob je možné využiť len v prípade, ak nie je možné určiť otca dieťaťa podľa prvej domnienky t.j. manžela matky.

Druhá domnienka nastupuje najčastejšie v prípade, ak sa dieťa narodilo nevydatej matke, v prípade ak bolo otcovstvo podľa I. domnienky úspešné zapreté, ale aj v prípade, ak sa dieťa narodilo po uplynutí 300 dní po zániku manželstva alebo jeho vyhlásení za neplatné.

Pri tejto domnienke sa predpokladá, že ak otec urobí vyhlásenie o svojom otcovstve, je vysoko pravdepodobné, že je otcom dieťaťa.

Pre súhlasné vyhlásenie platí, že ho musí urobiť otec aj matka dieťaťa. Predmetom vyhlásenia musí byť skutočnosť, že určité dieťa je ich spoločným dieťaťom. Vyhlásenie musí byť obligatórne zrealizované pred matričným úradom alebo pred súdom, no rodičia ho nemusia urobiť súčasne. Do pozornosti však dávame fakt, že maloletý rodič môže súhlasné vyhlásenie urobiť výlučne iba pred súdom. Nie je úplne jasné, či by takéto vyhlásenie mohol zrealizovať napr. aj 13-ročný rodič. Túto otázku bude potrebné posudzovať v nadväznosti na ustanovenie § 9 Občianskeho zákonníka, ktorý rieši spôsobilosť na právne úkony maloletého.

Na súhlasné vyhlásenie rodičov nie je stanovená žiadna lehota. V zásade platí, že pokiaľ dieťa nemá právne určeného otca, otcovstvo možno vždy určiť na základe II. domnienky, a to aj v prípade, ak je dieťa už plnoleté.

Pri súhlasnom vyhlásení rodičov o otcovstve v prípade, ak matka trpí duševnou poruchou, pre ktorú nemôže posúdiť následky svojho konania alebo v prípade, ak by vyhlásenie matky bolo spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou, postačuje len vyhlásenie otca dieťaťa. V opačnom prípade, teda v prípade otca nemožno takúto výnimku pripustiť. Jeho súhlas sa obligatórne vyžaduje vždy. Zdôrazňujeme však, že výnimku na strane matky nemožno aplikovať v prípade, ak je matka mŕtva, vtedy by sa otcovstvo dalo určiť iba podľa III. domnienky pred súdom.

V zmysle § 92 zákona o rodine je otcovstvo v zmysle II. domnienky možné určiť aj k nenarodenému dieťaťu – čiže k nasciturovi.

Posledným spôsobom ako je možné určiť otcovstvo k dieťaťu je súdnym rozhodnutím. V zmysle III. domnienky platí, že za otca dieťaťa sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 dní a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Túto domnienku možno uplatniť v prípade, že sa neuplatnila resp. bola vyvrátená prvá a následne aj druhá domnienka. Táto domnienka sa dá uplatniť len v prípade podania návrhu na súd. Na podanie návrhu je aktívne legitimovaných viacero subjektov t.j. samotné dieťa, matka dieťaťa (môžu ho podať spoločne alebo každý samostatne, avšak v tom prípade, keď návrh podá len jeden z nich, vylučuje sa tým podanie návrhu druhým) a muž, ktorý tvrdí, že je otcom dieťaťa. „Ak podá návrh dieťa, musí byť zastúpené tzv. kolíznym opatrovníkom, ustanoveným príslušným súdom. Ak žalobu podáva za dieťa opatrovník, môže to urobiť aj proti vôli matky. Matka je v takom prípade len účastníčkou konania o úpravu práv a povinností rodičov k dieťaťu.“

V zmysle § 95 ods. 2 zákona o rodine platí, že „ak navrhovateľ v priebehu konania zomrie, môže v konaní pokračovať ďalšia osoba oprávnená na podanie návrhu.“

Konanie o určenie otcovstva je mimosporovým konaním upraveným v § 104 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CMP“). V nasledujúcom texte si vysvetlíme spôsoby, ako je možné takéto konanie začať, miestnu príslušnosť súdu na konanie vo veci, ako aj náležitosti samotného návrhu na určenie otcovstva.

V zmysle § 106 CMP sa návrh na určenie otcovstva podáva na súd, v obvode ktorého má dieťa bydlisko. Ak sa takýmto spôsobom nepodarí určiť miestne príslušný súd, príslušným súdom bude všeobecný súd matky (teda súd podľa miesta trvalého bydliska matky), inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené.

Ide o výlučne návrhové konanie. Podnet na začatie konanie môže dať v zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 a 3 CMP aj matričný úrad: „Ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, vyslúchne súd, ktorý je príslušný na konanie vo veciach určenia rodičovstva, matku a toho, koho matka označí za otca, či uznáva, že je otcom. Ak k určeniu otcovstva nedôjde a matka v primeranom čase nepodá návrh na určenie otcovstva, môže súd ustanoviť dieťaťu procesného opatrovníka na podanie takého návrhu a na to, aby dieťa v konaní zastupoval.“

Ak domnelý otec nežije, návrh na určenie otcovstva sa podáva proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd. Zdôrazňujeme, že celé konanie sa vedie proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd, nie voči zomretému zastúpenému opatrovníkom. Opatrovník má však obmedzené právomoci. Nemôže pred súdom súhlasne vyhlásiť otcovstvo v zmysle II. domnienky tak, ako to môže urobiť domnelý otec dieťaťa. Ak by došlo v súdom konaní o určenie otcovstva k súhlasnému vyhláseniu oboch rodičov, táto skutočnosť sa poznamená v zápisnici. Súd vydá rozhodnutie o zastavení konania a o tejto skutočnosti podá správu matričnému úradu. Určenie rodičovstva súhlasným vyhlásením rodičov pred súdom sa považuje za určenie otcovstva na základe II. domnienky.

Ak bolo otcovstvo určené v súdom konaní, neexistuje možnosť ako ho zaprieť.

S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

Návrh na určenie otcovstva musí obsahovať: