Zrušenie vyživovacej povinnosti (výživné) rodiča k dieťaťu

Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je v praxi najčastejšie sa vyskytujúcou vyživovacou povinnosťou. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je nepochybne ich zákonnou povinnosťou. Podľa zákona o rodine táto vyživovacia povinnosť trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Uvedené znamená, že nie je ohraničená dosiahnutím konkrétneho veku dieťaťa (napr. plnoletosťou alebo dosiahnutím veku 25 rokov). Rovnako tak je v tejto súvislosti dôležité poznamenať, že po zániku vyživovacej povinnosti prichádza do úvahy aj jej obnovenie (tzv. elasticita vyživovacej povinnosti), a to napríklad v prípade, ak sa dieťa po ukončení strednej školy rozhodne pre prvé štúdium na vysokej škole neskôr, resp. nebolo prijaté na vysokoškolské štúdium bezprostredne po ukončení stredoškolského štúdia. Rovnako sa môže obnoviť aj v prípade zásadného neskoršieho zhoršenia zdravotného stavu oprávneného dieťaťa po tom, čo predtým pri plnom zdraví ukončilo sústavnú prípravu na budúce povolanie, kedy vzhľadom na potenciálny nárok na dávky sociálneho zabezpečenia môžu nastať situácie, že si dieťa bude z vlastných zdrojov schopné uspokojovať iba časť svojich životných potrieb, avšak stále zostane vo zvyšku odkázané na výživu svojich rodičov. (zdroj: METODIKA, RODIČOVSKÉ KOMPETENCIE, Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom tzv. tabuľkové výživné, s. 39)

Potrebujete zrušiť vyživovaciu povinnosť?

Ak máte záujem o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu alebo o zníženie výživného, neváhajte nás kontaktovať na recepcia@akmv.sk

Dôvody zrušenia vyživovacej povinnosti

Nie je správne sa domnievať, že za okamih zániku vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je možné považovať dosiahnutie plnoletosti dieťaťa. Zrušenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu nie je viazané na dosiahnutie plnoletosti dieťaťa. Podľa viacerých súdnych rozhodnutí (napr. R100/1967): „Veková hranica 18 rokov je podľa zákona o rodine významná len z hľadiska procesného…“

Podľa odbornej právnej literatúry: „Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium.“ (Horváth, E., Varga, E.: Zákon o rodine. Komentár. Druhé, prepracované a doplnené vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer, 2014, 310 s.) Uvedené potvrdzuje aj ďalšia odborná právna literatúra (Pavelková, B.: Zákon o rodine. Komentár. 2. Vydanie. Bratislava: C .H. Beck, 2013, 680 s.), ktorá rovnako uvádza, že „vyživovacia povinnosť končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese (prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita).“ Pokiaľ by vyživované dieťa začalo po ukončení štúdia na prvej vysokej škole navštevovať štúdium na ďalšej vysokej škole, takéto štúdium už nezakladá povinnosť rodiča poskytovať výživné dieťaťu.

Ďalším predpokladom zrušenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je získanie pravidelného príjmu dieťaťa (napr. mzda zo závislej činnosti, príjem z podnikania).

Podľa R 16/1968: „Zánik vyživovacej povinnosti nemôže spôsobiť skutočnosť, že maloletá je
schopná akejkoľvek zárobkovej činnosti, bez ohľadu na jej odôvodnené záujmy, schopnosti, zdravotný stav a celkovú telesnú spôsobilosť, ako aj bez ohľadu na spoločenskú potrebu
takej práce.“

Zrušenie výživného určeného súdnym rozhodnutím

Pokiaľ bola vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu určená rozhodnutím súdu, o zrušenie vyživovacej povinnosti je potrebné požiadať súd. Rodič, ktorý sa domnieva, že dieťa je schopné samé sa živiť, môže podať návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti. Po zvážení všetkých okolností konkrétneho prípadu (situácie na trhu práce, možností rekvalifikácií atď.) súd posúdi, či nastali dôvody pre zrušenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu.

Pokiaľ rodič plnil vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu dobrovoľne a nie na základe rozhodnutia súdu, návrh na súd nemusí podávať.

Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu zaniká aj uzavretím manželstva dieťaťa, nakoľko vyživovacia povinnosť manželov má prednosť pred vyživovacou povinnosťou rodičov
k dieťaťu.

Podľa R 2/1967: „Návrh rodiča na zrušenie výživného pre maloleté dieťa zahŕňa aj návrh na zníženie výživného; súd je preto povinný v konaní, v ktorom sa skúma dôvodnosť návrhu
na zrušenie výživného, zaoberať sa aj tým, či nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcej
prípadné zníženie výživného.“

Kam podať návrh na súd?

Podľa § 154 Civilného mimosporového poriadku: „Na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd osoby oprávnenej na výživné.

Máte záujem o naše právne služby?

Kontaktujte nás

Kontaktný formulár

Informácie o spracúvaní osobných údajov

Mobil

+421 915 046 749 (8-18 h Po-Pia)

Adresa

AKMV advokátska kancelária s. r. o. Pluhová 17, 831 03 Bratislava Slovenská republika
IČO:47 095 652 IČ DPH:SK 2023819710

Otázky z poradne

Zodpovednosť za pôžičku bývalého manžela po rozvode

Môžu veritelia vymáhať dlh vášho bývalého manžela, ak pôžičku uzavrel počas manželstva bez vášho súhlasu? Hrozí Vám exekúcia?

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Patrí príjem z prenájmu (nájomné) do BSM?

Z bývalého manželstva mi ostal byt, ktorý by som chcela prenajímať, bolo by v tom prípade nájomné výlučne moje?

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Čo patrí a čo nepatrí do BSM?

S mojim manželom sa ideme rozvádzať. Bývame v dome, ktorý však manžel začal sám stavať ešte pred uzavretím nášho manželstva....

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ
Zobraziť všetky z rovnakej kategórie