Ako zriadiť prevádzkareň?

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní definuje prevádzkareň ako priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť. Zároveň však dodáva, že prevádzkareň nie je priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti, ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti. V zmysle zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka je prevádzkareň priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť. Prevádzkáreň musí byť označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkárne alebo iné rozlišujúce označenie. Či má podnikateľ povinnosť zriadiť prevádzkáreň závisí od charakteru, akú má prevádzkovaná živnosť. Najčastejšie sa bude zriadenie prevádzkarne vyžadovať pri výrobných činnostiach, pri ktorých dochádza k manipulácii s tovarom. V praxi to bude napríklad salón (kozmetický, kadernícky, atď.), obchodné priestory, priestory výrobne či dielňa.

Definíciu prevádzkarne nám prináša okrem vyššie uvedených predpisov aj Zákon č. 108/2024 o ochrane spotrebiteľa. Paragraf § 14 odsek 2 hovorí, že „Zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov obchodníka je zmluva medzi obchodníkom a spotrebiteľom …“ Na to nadväzuje odsek 3, v zmysle ktorého „Prevádzkovými priestormi podľa odseku 2 sa rozumie prevádzkareň alebo iný priestor, kde obchodník alebo osoba, ktorá koná v mene alebo na účet obchodníka, zvyčajne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť alebo povolanie. Za prevádzkareň sa nepovažujú prevádzkové priestory využívané obchodníkmi a organizátormi predajných akcií na organizovanie a uskutočňovanie jednorazových predajných a prezentačných obchodných aktivít.“

Pri zakladaní živnosti, prevádzkarne, je potrebné nahlásiť túto skutočnosť v ohlásení o živnosti. Ak je už živnosť založená, nová prevádzkareň sa musí nahlásiť živnostenskému úradu najneskôr v deň zriadenia prevádzkarne príslušnému Okresnému úradu – Odboru živnostenského podnikania. V prípade zriadenia prevádzkarne v územnom obvode iného živnostenského úradu, ako je miestne príslušný podľa bydliska podnikateľa, je podnikateľ povinný oznámiť zriadenie prevádzkarne aj živnostenskému úradu, v ktorého územnom obvode sa novozriadená prevádzkareň nachádza. Zriadenie prevádzkarne sa oznamuje aj príslušnému daňovému úradu v lehote 30 dní. Vo väčšine prípadov si obec alebo mestská časť, na území ktorej sa prevádzka nachádza, vyžaduje, aby podnikateľ oznámil jej zriadenie. Táto povinnosť spravidla vyplýva z ich všeobecne záväzných nariadení. Zároveň býva potrebné nahlásiť aj otváracie hodiny, ktoré obec následne schvaľuje. Lehoty na podanie oznámenia sa líšia podľa konkrétnej obce či mestskej časti, no zvyčajne ide o obdobie približne 5 až 15 dní pred začiatkom alebo po začatí prevádzkovania činnosti. (Zdroj: Zriadenie prevádzkarne)

Od prevádzkarne treba odlišovať priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti. Za také zákon označuje:

Za prevádzkareň sa nepovažujú ani technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti, ku ktorým patria:

Ak budete mať v priestore uskladnené veci, ktoré nebudete ponúkať zákazníkom (nie sú určené na predaj, len na Vašu potrebu – napr. uskladnenie účtovných dokladov a podobne), nepôjde pravdepodobne ani o prevádzkáreň ani o súvisiaci priestor.

Ak v priestore je tovar určený na predaj zákazníkom, zákazník príde do priestoru kde sa prijme zákazka a tam sa tovar vyzdvihne, išlo by pravdepodobne o súvisiaci priestor.

Ak však zákazník príde do priestoru napr. s tým, že chce aktualizovať zakúpený softvér a tam mu túto službu poskytne pracovník nachádzajúci sa v priestore, pôjde pravdepodobne o prevádzkáreň. 

V niektorých prípadoch môže byť posúdenie povinnosti zriadiť prevádzkareň zložitejšie, preto odporúčame túto otázku konzultovať s príslušným živnostenským úradom alebo advokátom. 

Zákon rozoznáva aj pojem združená prevádzkareň, ktorú definuje ako trvalo zriadený, spravidla uzavretý priestor, v ktorom sa prevádzkuje výrobná živnosť zahŕňajúca súbor činností spĺňajúcich znaky samostatných živností v prípade, ak pracovný, technický alebo technologický postup prác nadväzuje na seba alebo inak spolu súvisí na účel výroby finálneho produktu.

Povinnosti podnikateľa po zriadení prevádzkarne ustanovuje tak Obchodný zákonník, ako aj zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 7 odsek 3 Obchodného zákonníka je podnikateľ povinný prevádzkáreň označiť obchodným menom, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkárne alebo iné rozlišujúce označenie. Paragraf 4 zákona o ochrane spotrebiteľa vymedzuje jednotlivé povinnosti obchodníka. Písmeno c) predmetného paragrafu ustanovuje povinnosť obchodníka označiť prevádzkareň na vhodnom a trvale viditeľnom mieste svojím obchodným menom a sídlom alebo miestom podnikania a prevádzkovým časom určeným pre spotrebiteľov.

Všeobecné povinnosti podnikateľa upravujú najmä § 29 a § 30 Živnostenského zákona. So zreteľom na prevádzkareň možno konštatovať, že podnikateľ je povinný prevádzkareň označiť najneskôr v deň začatia prevádzkovania živnosti. Spôsob označenia prevádzkarne určujú osobitné predpisy. Podnikateľ preukazuje pôvod tovaru sám alebo prostredníctvom osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne. Podnikateľ je taktiež podľa § 11 ods. 8 povinný zabezpečiť, aby doklady alebo ich kópie o ustanovení zodpovedného zástupcu a jeho odbornej spôsobilosti boli v každej prevádzkarni a v združenej prevádzkarni.

V zmysle § 62 odsek 6 Živnostenského zákona „Podnikateľ a osoba zodpovedná za činnosť prevádzkarne sú povinní poskytovať súčinnosť pri kontrole dodržiavania povinností a podmienok vyplývajúcich z tohto zákona, najmä preukázať kontrolórom svoju totožnosť, umožniť im vstup do prevádzkarní a do priestorov súvisiacich s prevádzkovaním živnosti, poskytnúť im potrebné doklady, informácie a vysvetlenia.“

Zrušenie prevádzkarne je podnikateľ povinný oznámiť príslušnému živnostenskému úradu v lehote do 15 dní od jej zrušenia.

Podľa § 65a odsek 1 písmeno e) Živnostenského zákona „Živnostenský úrad v sídle kraja môže uložiť podnikateľovi pokutu až do 1659 eur, ak podnikateľ neohlási zriadenie prevádzkarne alebo neohlási zrušenie prevádzkarne.“

Zodpovedný zástupca je fyzická osoba ustanovená podnikateľom, ktorej prostredníctvom zabezpečuje odborné vykonávanie činnosti počas prevádzkovania živnosti. Zodpovedný zástupca musí byť pri prevádzkovaní živnosti v pracovnom pomere k podnikateľovi; to neplatí, ak je ním za podmienok upravených osobitným zákonom manžel (manželka) podnikateľa alebo podnikateľov príbuzný v priamom rade alebo súrodenec, alebo ak ide o právnickú osobu, jej spoločník alebo člen, a ak ide o obec, jej starosta.

Podľa § 11 odsek 5 platí, že „Funkciu zodpovedného zástupcu nemožno vykonávať vo viacerých ako v jednej prevádzkarni. V opodstatnených prípadoch môže živnostenský úrad povoliť výnimku.“

Odsek 8 uvedeného paragrafu hovorí, že „Podnikateľ, ktorý má zriadených viac prevádzkarní ako jednu prevádzkareň alebo združenú prevádzkareň a v nich prevádzkuje remeselnú živnosť alebo viazanú živnosť, je povinný ustanoviť jedného zodpovedného zástupcu, prípadne viacerých zodpovedných zástupcov pre každú takúto prevádzkareň, ak nejde o podnikateľa podľa odseku 12; podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou a spĺňa osobitné podmienky na prevádzkovanie živnosti, môže úlohy spojené s výkonom funkcie zodpovedného zástupcu vykonávať aj osobne v jednej takejto prevádzkarni alebo za podmienok ustanovených v odseku 5 vo viacerých takýchto prevádzkarňach.“