Nárok zamestnanca na odstupné pri skončení pracovného pomeru

Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi, ak jeho pracovný pomer skončí výpoveďou alebo dohodou: 

Tento výpočet však môže byť rozšírený aj na iné prípady, nakoľko zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch.

Zamestnancovi, ktorého pracovný pomer sa končí výpoveďou z vyššie uvedených dôvodov, vzniká nárok na odstupné, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky. Zamestnancovi, ktorého pracovný pomer sa končí dohodou, vzniká nárok na odstupné vždy, ak je dôvodom skončenia pracovného pomeru niektorý z vyššie uvedených dôvodov.

Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru zamestnanca a od toho, či sa pracovný pomer zamestnanca končí výpoveďou alebo dohodou. „V zásade možno povedať, že v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou patrí zamestnancovi o kategóriu vyššie odstupné, ako v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou.“ ( Tkáč, V., Matejka, O., Friedmannová, D., Masár, B.: Zákonník práce komentár, Wolters Kluwer 2014).

V prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu zrušenia alebo premiestnenia zamestnávateľa alebo jeho časti, z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na organizačné zmeny zamestnávateľa alebo ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí zamestnancovi odstupné vo výške: 

V prípade skončenia pracovného pomeru dohodou z dôvodu zrušenia alebo premiestnenia zamestnávateľa alebo jeho časti, z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na organizačné zmeny zamestnávateľa alebo ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí zamestnancovi odstupné vo výške: 

Osobitná výška odstupného je upravená v § 76 ods. 3 Zákonníka práce v sume najmenej desaťnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca, na ktoré má zamestnanec nárok, ak s ním zamestnávateľ skončí pracovný pomer z dôvodov, že zamestnanec nesmie prácu vykonávať pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú príslušným orgánom verejného zdravotníctva. Nárok na odstupné z týchto dôvodov vzniká vo výške najmenej desaťnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku trvania pracovného pomeru zamestnanca a bez ohľadu na to, či bol pracovný pomer skončený výpoveďou alebo dohodou. V prípade, že bol pracovný úraz zamestnanca spôsobený jeho zavinením, nárok na odstupné zamestnancovi nevzniká.

Zamestnávateľ je povinný vyplatiť zamestnancovi odstupné v najbližšom výplatnom termíne po skončení pracovného pomeru. V prípade, že zamestnávateľ odstupné v tomto termíne nevyplatí, vzniká zamestnancovi popri nároku na odstupné aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy odstupného, a to až do zaplatenia odstupného.

Nie ste si istí, či máte nárok na odstupné? Nevyplatil Vám zamestnávateľ odstupné? Využite naše služby.