Návšteva lekára a čas nevyhnutý na vyšetrenie

Podľa § 141 ods. 2 písm. a) bod 1. Zákonníka práce: „Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu: vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení – pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.“

Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak vyšetrenie alebo ošetrenie bolo možné absolvovať mimo pracovnej doby, nie je zamestnávateľ povinný pracovné voľno poskytnúť. Potvrdzuje to aj rozhodovacia prax súdov, napr.: “R 6/1986 → k odmietnutiu poskytnutia pracovného voľna, ak má zamestnanec možnosť uskutočniť návštevu zdravotníckeho zariadenia mimo pracovnej doby (nie je to pokyn v rozpore s právnymi predpismi). Odmietnutie nemá byť bezdôvodne.“

Zamestnanec je povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci, ale aj o jej predpokladanom trvaní. Okrem toho je zamestnanec povinný požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna a hodnoverným spôsobom preukázať dôvod prekážky v práci. Dôvod prekážky v práci je povinný preukázať vopred, ak mu je známy.

Pokiaľ by zamestnanec nesplnil povinnosť oznámiť zamestnávateľovi existenciu prekážky v práci vopred alebo bez zbytočného odkladu po jej skončení, „nezakladá to samo osebe oprávnenie zamestnávateľa vyhodnotiť neprítomnosť zamestnanca v práci ako neospravedlnenú. Pre určenie toho, či je absencia ospravedlnená alebo nie, je rozhodujúce, či prekážka v práci skutočne existovala a či jej existenciu zamestnanec zamestnávateľovi čo aj len dodatočne preukázal. Ak zamestnanec prekážku v práci vopred alebo bez zbytočného odkladu zamestnávateľovi neoznámil, môže zamestnávateľ danú situáciu hodnotiť ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo vo výnimočných prípadoch s ohľadom na konkrétne okolnosti aj ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.“

Pri pružnom pracovnom čase sa na čerpanie prekážok v práci vzťahujú určité osobitosti. „Pracovný čas zamestnanca sa delí na základný pracovný čas (časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku), voliteľný pracovný čas (časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku v takom rozsahu, aby odpracoval prevádzkový čas) a prevádzkový čas (celkový pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v pružnom pracovnom období určenom zamestnávateľom). V prípade, ak je takému zamestnancovi poskytnuté pracovné voľno v práci na návštevu u lekára, poskytuje sa mu pracovné voľno na celý čas preukázaného trvania tejto prekážky, avšak náhrada mzdy sa mu poskytuje iba za tú časť, ktorá spadá do základného pracovného času. Poskytnuté voľno vo voliteľnom pracovnom čase si zamestnanec musí nadpracovať v čase dohodnutom alebo určenom zamestnávateľom.“ (článok 2 v prílohe)

Uvádzame aj stanovisko Národného inšpektorátu práce:

„Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Určenie rozsahu vyšetrenia a ošetrenia je v kompetencii príslušného lekára. Popri skutočnej dobe vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca sa do doby tejto prekážky započítava aj čakanie pred vyšetrením alebo ošetrením a nevyhnutná cesta tam a späť, pretože bez ich započítania by nebol splnený účel, ktorý zákon sleduje, ak stanovuje ospravedlnenie tejto prekážky v práci. V praxi sa nedá striktne oddeliť čas čakania v čakárni a čas strávený priamo u lekára v ambulancii.

Čas potrebný na cestu do zdravotníckeho zariadenia a späť závisí od vzdialenosti miesta bydliska alebo pracoviska zamestnanca a miesta príslušného zdravotníckeho zariadenia a tento čas by mal zamestnávateľ akceptovať s prihliadnutím na vzdialenosť medzi týmito dvomi miestami. V kompetencii príslušného lekára je rovnako aj určenie dodržania určitého režimu v súvislosti s absolvovaným vyšetrením alebo ošetrením, ktorý napr. bráni zamestnancovi v deň ošetrenia alebo vyšetrenia následne po vyšetrení krátkodobo vykonávať prácu.

Ak má zamestnávateľ pochybnosti o vydaní potvrdenia, má právo overiť si uvedené u príslušného lekára, ako aj napr. potrebu absolvovania viacerých odborných vyšetrení v súvislosti s potvrdením na celý deň a ordinačné hodiny ošetrujúcich lekárov.

Zamestnávateľ však nie je povinný poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy, ak bolo možné vyšetrenie alebo ošetrenie absolvovať mimo pracovného času zamestnanca a tiež tak, aby jeho bezprostredné následky nezasiahli do pracovného času zamestnanca.

Zamestnávateľ môže v pracovnom poriadku podľa svojich osobitných podmienok bližšie konkretizovať, čo bude vyžadovať od zamestnancov v prípade vzniku dôležitej osobnej prekážky v práci. Za týmto účelom môže vypracovať napr. vzor tlačiva, na ktoré budú ošetrujúci lekári vydávať pre jeho zamestnancov potvrdenie o vyšetrení, ošetrení alebo liečení či o sprevádzaní rodinného príslušníka na vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie.“ (https://www.ip.gov.sk/faq/moze-mi-zamestnavatel-preplatit-len-pol-dna-navstevy-u-lekara-ak-som-mal-celodennu-prekazku-v-praci/)

Z uvedeného vyplývajú nasledovné možnosti pre zamestnávateľov: