AKMV 
Je bežným javom, že v čase pred rozvodom a aj počas neho manželia spolu nevychádzajú veľmi dobre. Rodičia často zabúdajú na záujem dieťaťa a deti sa často stávajú nástrojom, ktorým si robia manželia naprieky, najmä štvaním maloletého proti druhému rodičovi alebo pri menších deťoch obmedzovaním ich stretávania sa s druhým rodičom. Častokrát situácia naberie také rozmery, že jeden z rodičov sa nestretne so svojim dieťaťom niekoľko týždňov, resp. mesiacov, v najhoršom prípade až do výkonu rozvodového rozsudku.
Základnou podmienkou pri nariadení neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu, ktorý predstavuje taký stav právnych vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu súdom.
Kontaktujte nás!
V prípade záujmu o právne služby nás neváhajte kontaktovať na recepcia@akmv.sk alebo telefonicky na 0915 046 749.
Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania, v začatom konaní či po jeho skončení nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je zvyčajne len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nariadením neodkladného opatrenia pred začatím konania alebo v jeho priebehu navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.
Prečítajte si aj: Neodkladné opatrenie – zákaz nakladania s vecami
Neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého podľa § 367 zákona číslo 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“)
CMP pozná špeciálny inštitút – neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého. Podľa § 367 CMP: „Neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.“ O uvedenom neodkladnom opatrení rozhodne súd do 7 dní odo dňa doručenia návrhu. O podanom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia súd rozhoduje uznesením, pričom toto je súd povinný vyhotoviť
v lehote podľa predchádzajúcej vety.
Medzi najčastejšie podávané návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia patrí práve
návrh na dočasné odovzdanie maloletého dieťa do starostlivosti určitej osoby. Ako evokuje
už samotné doslovné znenie zákona, tento druh neodkladného opatrenia slúži prioritne na
dočasnú zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa. Napríklad v priebehu súdneho
konania môžu nastať okolnosti, kedy je potrebné maloleté dieťa odovzdať do starostlivosti
druhého rodiča do rozhodnutia súdu vo veci samej. V tejto súvislosti je potrebné vziať do
úvahy, či úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu bola súdom
upravená.
Ak súd právoplatne nerozhodol o výchove maloletého dieťaťa, nariadi neodkladné opatrenie
len v tom prípade, ak rodič, ktorý má dieťa vo faktickej starostlivosti, odmieta odovzdať
maloleté dieťa do starostlivosti druhého rodiča, hoci sú na to splnené predpoklady.
Nariadenie neodkladného opatrenia však nie je dôvodné, ak dieťa už je fakticky vo
výchovnom prostredí rodiča – navrhovateľa neodkladného opatrenia.
Uznesenie OS BB č. k. 32P/181/2019-28: „Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti dočasného zverenia maloletej do starostlivosti matky súd zamietol. Matka v podanom návrhu neosvedčila potrebu bezodkladnej a naliehavej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania.
Potreba nariadiť neodkladné opatrenie v tejto časti nie je podľa názoru súdu nevyhnutná. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP predstavuje faktické opatrenie smerujúce k zabezpečeniu riadnej starostlivosti o maloleté dieťa. Jeho nariadenie prichádza do úvahy vtedy, ak dieťaťu nie je poskytovaná riadna starostlivosť a sú dané odôvodnené potreby, aby starostlivosť o maloleté dieťa prevzala iná osoba, ktorá je spôsobilá riadnu starostlivosť dieťaťu poskytnúť. V danom prípade starostlivosť maloletej poskytuje matka, ktorá sa s ňou odsťahovala zo spoločnej domácnosti.
To znamená, že maloletej je poskytovaná starostlivosť zo strany oprávnenej a povinnej osoby. Dočasné zverenie maloletej do jej starostlivosti by sa tak minulo svojmu účinku, pretože by len konštatovalo už existujúci právny stav. Súd z obsahu návrhu nezistil, že by boli inak porušované práva maloletého dieťaťa. Otec je pracovne vyťažený a s maloletou sa stretáva len sporadicky.
Obavy matky z osoby otca, jeho zmena postojov v otázke starostlivosti o maloletú, nemožnosť dosiahnutia dohody, navrhované neodkladné opatrenie nie je spôsobilé odstrániť. Súd tiež poukazuje na to, že nezhody a konfliktné prostredie medzi rodičmi samy osebe nezakladajú naliehavú potrebu pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pokiaľ nedochádza v uvedenom prostredí k ohrozeniu osobnej starostlivosti o maloletú, jej priaznivého fyzického a duševného vývinu.
Tento stav však z návrhu nevyplynul. Maloletá má v domácnosti matky vytvorené primerané podmienky nevyhnutné pre poskytovanie starostlivosti do rozhodnutia súdu vo veci samej. Súd tiež poukazuje na to, že z návrhu matky nevyplynulo, že by otec spochybňoval starostlivosť poskytovanú maloletej zo strany matky.“
Možno teda konštatovať, že k nariadeniu neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP môže prísť len vtedy, ak sa preukáže, že starostlivosť o maloletého poskytovaná osobou, ktorá ho má pri sebe, nie je dostačujúca a styk s touto osobou mal zlý vplyv na duševný, či fyzický vývoj maloletého.
Neodkladné opatrenie o veci dočasnej úpravy styku s maloletým pred rozvodom
Rodič pred rozvodom, ktorý nemá dieťa pri sebe, zväčša pracujúci otec, ktorému manželka odopiera styk s dieťaťom, má možnosť požiadať súd o dočasnú úpravu styku s maloletým. CMP však nepozná takýto špeciálny druh neodkladného opatrenia a preto sa subsidiárne postupuje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Podľa § 324 ods. 1 CSP: „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“
Podľa 325 ods. 1 CSP: „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“
Podľa 325 ods. 2 písm. d) CSP: „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“
Podľa § 329 ods. 1 CSP: „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“
Podľa § 361 CMP : „Súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.“
Uvedené neodkladné opatrenie slúži ako dočasná úprava styku s maloletým do rozhodnutia vo veci samej, teda napr. rozsudku o rozvode manželstva a o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Neodkladné opatrenie nepredjudikováva rozhodnutie súdu vo veci samej a preto úprava styku s maloletým pred vydaním rozsudku je v zásade iná ako úprava práv a povinností na čas po rozvode, ktorá je súčasťou rozsudku o rozvode manželstva. Na druhej strane však neodkladné opatrenie slúži ako podklad pre rozhodovanie súdu vo veci samej z dôvodu, aby maloletí neboli vystavení náhlym zmenám, ktoré by na nich mohli mať zlý vplyv.
Navrhovať neodkladné opatrenie na dočasnú úpravu styku s maloletým dieťaťom teda možno vtedy, ak sa rodičia na styku nedohodli alebo jeden z rodičov tomuto styku bráni a teda nedochádza k jeho uskutočňovaniu.
Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je ešte oboznámený so skutkovým stavom veci a preto vychádza z tvrdení navrhovateľa. Je preto potrebné všetky tvrdenia podložiť dôkazmi a najmä riadne osvedčiť, že sú vytvorené podmienky na uvedenú úpravu styku, teda že osoba, ktorá sa má s maloletými stýkať má s nimi vytvorený vzťah, pozná ich denný režim, zdravotný stav, návyky, záujmy a pod. a že sa o nich vie postarať.
Súd hľadí aj na stav maloletého. Je v jeho záujme, aby maloletý nebol vystavený stresu z dôvodu odlúčenia od rodiča, v starostlivosti ktorého sa nachádza. Napríklad, ak dieťa nemá vybudovaný vzťah s druhým rodičom a nestretlo sa s ním niekoľko mesiacov mohlo by to u maloletého vyvolať psychickú traumu. Na druhej strane je v záujme maloletého mať kontakt s oboma rodičmi, aby neprišlo k úpadku vzťahu s jedným z nich. Preto tento kontakt musí byť proporciálny.
Uznesenie OS BB č. k. 32P/190/2019-40 zo dňa 16.8.2019: „V zásade styk otca s maloletým dieťaťom, ktoré je t. č. vo faktickej osobnej starostlivosti matky, by bol ohrozený alebo porušený za predpokladu, ak matka otcovi odopiera styk s dieťaťom. Pokiaľ sa rodičia nevedia o styku otca s maloletým dohodnúť, je dôvodné, aby prípadne takýto návrh podal otec, ktorému z právneho vzťahu vzniká oprávnenie styku.“
Lehota na nariadenie neodkladného opatrenia je podľa CSP 30 dní od doručenia návrhu,ktorý spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti (§ 328 ods. 2 CSP).
Náležitosti neodkladného opatrenia upravuje § 326 ods. 1 CSP: „V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.“ Zároveň je navrhovateľ povinný k návrhu pripojiť listiny, na ktoré sa v ňom odvoláva.
„Z citovaného ustanovenia § 329 CSP, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia, vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o – pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o – potrebe bezodkladnej úpravy pomerov.
Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by takmal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (či neodkladnej potreby jeho nariadenia z dôvodu verejného záujmu).“ (Uznesenie Mestského súdu Bratislava II, sp. zn. 23P/96/2023)
