AKMV 
Zmena navrhovaná zákonodarcom
Cieľom zákonodarcu bolo pripojiť za súčasné znenie § 152 ods. 4 Zákonníka práce nasledujúce ustanovenie: „Zamestnávateľ môže namiesto zabezpečenia stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok poskytovať zamestnancovi finančný príspevok v tej istej sume, v akej prispieva na stravovaciu poukážku, ak je to dohodnuté v kolektívnej zmluve. Ak zamestnávateľ nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu alebo kolektívna zmluva poskytovanie finančného príspevku podľa tretej vety neupravuje, zamestnávateľ môže namiesto zabezpečenia stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok uzatvoriť písomnú dohodu so zamestnancom o poskytovaní takéhoto finančného príspevku.“
Ako vyplýva aj zo znenia dôvodovej správy, zámerom novely bolo poskytnúť zamestnávateľovi aj zamestnancovi možnosť rozhodnúť sa, či zamestnávateľ bude povinný prispieť na stravovanie zamestnancov formou stravovacích poukážok (tzv. gastro lístkov) alebo tú istú sumu vyplatí zamestnancovi ako finančný príspevok.
K tejto podstatnej zmene malo prísť buď na základe písomnej dohody o poskytovaní finančného príspevku zamestnávateľa so zamestnancom alebo prostredníctvom zakotvenia v kolektívnej zmluve. Podľa predkladateľov novely zákona bolo jedným z pozitív aj fakt, že finančný príspevok poskytnutý zamestnancovi ako náhrada za stravovacie poukážky bude oslobodený od dane z príjmu.
Súčasná zákonná úprava
Terajšie znenie zákona ukladá zamestnávateľovi povinnosť „zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Poskytovateľom stravovania je buď sám zamestnávateľ (vo vlastnom stravovacom zariadení), iný zamestnávateľ (v jeho stravovacom zariadení) alebo fyzická/právnická osoba, ktorá disponuje oprávnením sprostredkovať stravovacie služby. Zamestnávateľ doteraz musel poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok iba v prípadoch, ak:
- zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku
- zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce (Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.)
- zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom
- zamestnancovi pri výkone domáckej práce alebo telepráce nezabezpečí stravovanie podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce
- by stravovanie podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.
Legislatívny proces
V procese 1. čítania sa NR SR rozhodla nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Právne služby
- Pracovnoprávne poradenstvo pre zamestnávateľov
- Vypracovanie vnútropodnikových smerníc pre spoločnosti
- Právne služby pri uzatváraní / ukončení pracovného pomeru so zamestnancami
