Povinnosti zamestnávateľov pri ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti (2019)

Dňa 01.03.2019 nadobudol účinnosť zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o ochrane oznamovateľov“), ktorý nahradil dovtedajší zákon 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „pôvodný zákon“). Potreba novej právnej úpravy v oblasti oznamovania protispoločenskej činnosti vyplynula z nedostatkov, ktoré sa prejavili v aplikačnej praxi počas obdobia účinnosti pôvodného zákona. Hlavným cieľom zákona o ochrane oznamovateľov je posilnenie a zefektívnenie ochrany poskytovanej osobám, ktoré spĺňajú zákonné podmienky pre status oznamovateľa.

Zákon o ochrane oznamovateľov so sebou priniesol zásadnú novinku v podobe zriadenia samostatného úradu na ochranu oznamovateľov. V oblasti ochrany oznamovateľov tak úrad v celom rozsahu nahradí činnosť inšpektorátov práce, ktoré túto agendu vykonávajú v súčasnosti. Do dnešného dňa však k vytvoreniu úradu ešte nedošlo.

Oznamovateľ (tzv. whistleblower) je podľa zákona o ochrane oznamovateľov fyzická osoba (ďalej ako „FO“), ktorá urobí oznámenie orgánu kompetentnému na jeho prijatie, úradu alebo zamestnávateľovi, pričom musí konať výlučne v dobrej viere. Treba uviesť, že zákon o ochrane oznamovateľov rozlišuje medzi oznámením (uvedenie skutočností, o ktorých sa FO dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia či funkcie alebo v súvislosti s činnosťou vo verejnom záujme) a kvalifikovaným oznámením (oznámenie, ktoré môže prispieť/prispelo k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti či k zisteniu alebo k usvedčeniu jej páchateľa).

Oznamovateľovi je ochrana poskytovaná tak „navonok“, ako i „dovnútra“, pričom v oboch prípadoch bude zákonnú ochranu zaisťovať práve novovytvorený úrad.

V prvom prípade sa oznamovateľovi poskytuje ochrana v trestnom konaní, ako aj v konaní o správnom delikte. V oboch prípadoch je ochrana poskytovaná na základe žiadosti o poskytnutie ochrany, ktorá sa podáva buď prokurátorovi (trestné konanie) alebo orgánu, ktorý je príslušný na konanie o správnom delikte, t. j. správnemu orgánu (konanie o správnom delikte.

V druhom prípade sa oznamovateľovi poskytuje ochrana voči svojmu zamestnávateľovi. Táto spočíva v tom, že pracovnoprávny úkon zamestnávateľa voči chránenému oznamovateľovi (na ktorý oznamovateľ nedal svoj súhlas), je podmienený súhlasom úradu; v opačnom prípade bude tento úkon neplatný. Súhlas úradu však nie je potrebný, ak sa pracovnoprávnym úkonom má priznať oznamovateľovi nárok (napr. povýšenie, zvýšenie mzdy) alebo ak ide o skončenie pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu, ktorý nezávisí od zamestnávateľa (napr. strata požadovanej bezúhonnosti).

Zákon o ochrane oznamovateľov ukladá povinnosti dvom okruhom zamestnávateľov:

Takýto zamestnávateľ je povinný vytvoriť tzv. vnútorný systém preverovania oznámení, pričom informácie o tomto systéme musí sprístupniť v ľahko dostupnej forme, ktorá bude stručná, zrozumiteľná a jasne formulovaná. Zamestnávateľ musí zároveň vydať vnútorný predpis, v ktorom stanoví podrobnosti o:

Zo zákona o ochrane oznamovateľov vyplýva zamestnávateľovi povinnosť určiť tzv. zodpovednú osobu (organizačnú zložku či inú osobu), na ktorú sa bude môcť oznamovateľ obrátiť a ktorá bude v mene zamestnávateľa prijímať a zároveň i preverovať oznámenia o protispoločenskej činnosti. Prostredníctvom zodpovednej osoby je zamestnávateľ povinný prijať a preveriť každé jedno oznámenie, a to najneskôr do 90 dní od jeho prijatia. Výsledok preverenia oznámenia (prípadne i opatrenia, ktoré sa na jeho základe prijali) je následne povinný oznamovateľovi oznámiť do 10 dní od preverenia oznámenia. V súvislosti s preverovaním oznámení je i naďalej samozrejmosťou povinnosť zamestnávateľa zachovávať mlčanlivosť o totožnosti oznamovateľa.

Záverom je potrebné spomenúť i fakt, že zákon o ochrane oznamovateľov zakotvuje pre zamestnávateľov pre prípad nesplnenia si niektorých zo svojich povinností i vysokú pokutu. Zamestnávateľovi, ktorý si nesplní povinnosti týkajúce sa vnútorného systému preverovania oznámení či evidencie oznámení, môže úrad udeliť pokutu až do výšku 20 000 €.