AKMV 
O pracovnú pohotovosť ide v prípade podľa § 96 ods. 1 Zákonníka práce: „ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy.“ Rovnako tak sa zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť alebo mu nariadiť pracovnú pohotovosť aj počas sviatku.
Aktívna a neaktívna pracovná pohotovosť
Pracovná pohotovosť môže spočívať v aktívnej alebo neaktívnej pracovnej pohotovosti:
- aktívna pracovná pohotovosť: čas počas ktorého zamestnanec vykonáva prácu,
- neaktívna pracovná pohotovosť: čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na stanovenom mieste a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, zákon pozná dva druhy neaktívnej pohotovosti podľa miesta jej výkonu:
- na pracovisku zamestnávateľa – považuje sa za pracovný čas,
- na dohodnutom mieste mimo pracoviska zamestnávateľa – nezapočítava sa do pracovného času.
„Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas, rovnako aj výkon práce v rámci pracovnej pohotovosti (t. j. aktívna časť pracovnej pohotovosti = práca nadčas) sa považuje za pracovný čas, za ktorý patria zamestnancovi príslušné mzdové zvýhodnenia v súvislosti s pracovnou pohotovosťou.“ (Inšpektorát práce Trnava)
Aktívna pracovná pohotovosť je práca vykonávaná mimo pracovných zmien a takýto výkon práce je považovaný za prácu nadčas.
Miestom výkonu pracovnej pohotovosti môže byť pracovisko zamestnávateľa alebo inak dohodnuté miesto, napríklad bydlisko zamestnanca.
Prečítajte si aj:
Maximálna dĺžka pracovnej pohotovosti
Zákonné limity pracovnej pohotovosti upravuje § 96 ods. 7 ZP: „Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu osem hodín v týždni a najviac v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku.“
Zákonník práce pripúšťa dispozitívnosť a zamestnanec sa so zamestnancom môže dohodnúť na výkone pracovnej pohotovosti aj nad uvedené limity.
Odmena za pracovnú pohotovosť
Odmena za pracovnú pohotovosť je nasledovná:
- neaktívna časť mimo pracoviska: za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu,
- neaktívna časť na pracovisku: zamestnancovi prináleží mzda,
- aktívna časť: v prípade, že dôjde k reálnemu výkonu práce, nejde o pracovnú pohotovosť, ale o výkon práce, za ktorý zamestnancovi patrí mzda (ak v priebehu pracovnej pohotovosti nedôjde k výkonu práce, nezarátava sa do týždenného pracovného času).
Pracovnú pohotovosť možno nariadiť aj počas sviatku:
„V prípade výkonu práce počas pohotovosti vo sviatok:
- ak zasiahne do času, kedy by zamestnanec inak pracoval: nejde o prácu nadčas (nejde o hodiny práce navyše, pretože sviatok sa započítava do fondu pracovného času, akoby zamestnanec bol pracoval (§ 144a ods. 1 písm. f ZP: „Ako výkon práce sa posudzuje aj doba, počas ktorej zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorý sa mu jeho mesačná mzda nekráti.“): zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok podľa § 122 ZP
- ak zasiahne do času, kedy by zamestnanec inak nepracoval (§ 96 ods. 6 ZP: „Čas, keď zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, je aktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za prácu nadčas.“): ide o prácu nadčas + zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok podľa § 122 ZP“ (EPI Komentár ZP)
Kumulácia pohotovosti, nočnej práce a práce vo sviatok
Podľa § 122 ods. 3 Zákonníka práce: „Zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude postupovať podľa prvej vety.“
Podľa § 98 ZP: „Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou.“
ZP nevylučuje kumuláciu príplatkov a mzdových zvýhodnení, preto môže v niektorých prípadoch mať zamestnanec súčasne za výkon pracovnej pohotovosti nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu. Obdobné platí ak pohotovosť vystane na sobotu, alebo nedeľu. V takom prípade bude mať zamestnanec nárok na mzdové zvýhodnenie aj za prácu v sobotu alebo v nedeľu.
Preto napr. ak sviatok pripadne na obvyklý pracovný deň zamestnanca, tak všetky odpracované hodiny aktívnej pohotovosti sú prácou vo sviatok, za ktoré zamestnancovi patrí mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. Zároveň za hodiny odpracované v čase od 22:00 do 6:00 mu patrí mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu. V prípade, že pracovná pohotovosť zasiahla do času, kedy by inak nepracoval (ak by nebol sviatok) má zamestnanec navyše nárok na mzdu za prácu nadčas.
Zamestnávateľ môže pracovnú pohotovosť:
- nariadiť (len na druhy prác, ktoré sú uvedené v pracovnej zmluve),
- dohodnúť so zamestnancom (uzatvoriť dohodu o pracovnej pohotovosti).
