Reštrukturalizácia vs. verejná preventívna reštrukturalizácia

Podnikateľ, ktorý sa dostane do finančných problémov, nemusí svoju situáciu riešiť výlučne konkurzom (ďalšie články súvisiace s konkurzom si prečítaj tu). Slovenské právo pozná viacero nástrojov, ktorých cieľom je zachovanie životaschopného podniku a obnovenie jeho finančnej stability. Medzi najvýznamnejšie patria reštrukturalizácia podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“)  a verejná preventívna reštrukturalizácia podľa zákona č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZRHÚ“).

Hoci oba inštitúty smerujú k ozdraveniu podniku, ich účel, podmienky aj priebeh konania sa výrazne odlišujú.

Reštrukturalizácia je súdne konanie určené pre podnikateľov, ktorí sa už nachádzajú v úpadku. Jej cieľom je zabrániť konkurzu a umožniť dlžníkovi pokračovať v podnikateľskej činnosti prostredníctvom ozdravných opatrení.

Podstatou reštrukturalizácie je prijatie reštrukturalizačného plánu, ktorý upravuje spôsob uspokojenia veriteľov a opatrenia smerujúce k obnove ekonomickej stability dlžníka. Po potvrdení súdom je plán záväzný pre všetky dotknuté subjekty.

Reštrukturalizácia predstavuje kolektívne riešenie úpadku, pri ktorom zohrávajú významnú úlohu správca, veritelia aj konkurzný súd.

Verejná preventívna reštrukturalizácia je novší právny inštitút, ktorý bol prijatý ako implementácia európskej smernice o preventívnych reštrukturalizačných rámcoch.

Je určená pre podnikateľov, ktorým úpadok ešte nenastal, ale existuje reálne riziko, že sa do úpadku dostanú. Jej cieľom je umožniť podniku vyriešiť finančné problémy v čo najskoršom štádiu, keď je ešte vysoká šanca na jeho ozdravenie.

Najzásadnejší rozdiel spočíva v tom, v akej ekonomickej situácii sa podnik nachádza.

Pri reštrukturalizácii je dlžník už v úpadku. Ide teda o riešenie pomerne pokročilej finančnej krízy.

Verejná preventívna reštrukturalizácia je určená pre skoršie štádium, keď podnik síce čelí finančným ťažkostiam, ale ešte nie je v úpadku, ale úpadok mu hrozí. Hroziaci úpadok sa pritom posudzuje predovšetkým z pohľadu budúcej platobnej neschopnosti dlžníka. Ide o situáciu, keď možno s prihliadnutím na všetky okolnosti dôvodne predpokladať, že dlžník sa v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov stane platobne neschopným. Cieľom je zasiahnuť skôr, ako dôjde k platobnej neschopnosti alebo predlženiu dlžníka tak, aby sa predišlo ukončeniu podnikateľskej činnosti a ukráteniu pohľadávok veriteľov.

Reštrukturalizácia je výrazne formalizované súdne konanie. Súd rozhoduje o povolení reštrukturalizácie, následne schvaľuje reštrukturalizačný plán a počas konania vykonáva viacero kontrolných právomocí.

Vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii je úloha súdu podstatne obmedzenejšia. Súd zasahuje najmä v prípadoch, keď je potrebné poskytnúť ochranu pred veriteľmi, potvrdiť reštrukturalizačný plán alebo rozhodnúť o ďalších zákonom ustanovených otázkach.

Pri reštrukturalizácii sú správcovia jedným z kľúčových subjektov konania. Správca vypracúva reštrukturalizačný posudok pred samotným reštrukturalizačným konaním, ustanovený správca následne v konaní dohliada na priebeh konania a plní množstvo zákonných povinností.

Vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii správca nemusí byť ustanovený vždy. ZRHÚ počíta s ustanovením správcu iba v zákonom určených prípadoch, pričom väčšiu mieru kontroly nad procesom si zachováva samotný dlžník.

Reštrukturalizácia je proces s presne upravenými pravidlami hlasovania jednotlivých skupín veriteľov.

Verejná preventívna reštrukturalizácia je založená na intenzívnejšej spolupráci dlžníka a veriteľov už vo fáze hroziaceho úpadku. Jej cieľom je dosiahnuť konsenzus o ozdravných opatreniach ešte pred vznikom úpadku, čím sa zvyšuje šanca na zachovanie životaschopného podniku. Oproti reštrukturalizácii podľa ZKR preto ide o výrazne preventívnejší a konsenzuálnejší spôsob riešenia finančných ťažkostí.

Na rozdiel od reštrukturalizácie podľa ZKR musí dlžník už pri podaní návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie predložiť koncept plánu. Už na začiatku konania tak musí byť zrejmé, akým spôsobom zamýšľa riešiť svoje finančné problémy a aké opatrenia navrhuje na ozdravenie podniku.

Na rozdiel od reštrukturalizácie podľa ZKR, ZRHÚ nestanovuje minimálnu mieru uspokojenia nezabezpečených veriteľov vo výške 50 %. Obsah plánu je flexibilnejší a vo väčšej miere závisí od dohody dlžníka a jednotlivých skupín veriteľov.

Verejná preventívna reštrukturalizácia umožňuje dlžníkovi po splnení zákonných podmienok získať dočasnú ochranu pred individuálnymi zásahmi veriteľov. Počas jej trvania dochádza najmä k obmedzeniu výkonu zabezpečovacích práv, exekučných konaní či možnosti jednostranne ukončiť niektoré zmluvné vzťahy. Na rozdiel od reštrukturalizácie však táto ochrana nevzniká automaticky, ale spravidla len so súhlasom veriteľov.

Ak podnik už spĺňa zákonné znaky úpadku, preventívna reštrukturalizácia spravidla neprichádza do úvahy a riešením môže byť reštrukturalizácia alebo samotný konkurz.

Ak však podnik ešte nie je v úpadku, no jeho finančná situácia sa zhoršuje a existuje reálne riziko budúcich problémov, verejná preventívna reštrukturalizácia môže predstavovať vhodnejší a menej invazívny spôsob stabilizácie.

Kľúčovým predpokladom úspechu verejnej preventívnej reštrukturalizácie je však včasné riešenie finančných problémov. Čím skôr podnik pristúpi k prijatiu ozdravných opatrení, tým vyššia je pravdepodobnosť zachovania jeho podnikateľskej činnosti a dosiahnutia dohody s veriteľmi.