Vyporiadanie podielového a bezpodielového spoluvlastníctva

Spoluvlastníctvo znamená, že vec je vo vlastníctve viacerých osôb bez toho, aby bola reálne rozdelená. Spoluvlastníctvo vzniká na základe tých istých právnych skutočností ako vlastnícke právo a teda na základe zmluvy, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných právnych skutočností.

Podielové spoluvlastníctvo je vlastnícky vzťah viacerých osôb k tej istej veci. Každý z podielových spoluvlastníkov má určitý podiel na veci. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je spoluvlastníkmi dohodnutá výška podielu, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. Každý z podielových spoluvlastníkov sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v takom rozsahu, aký zodpovedá veľkosti jeho podielu.

Existujú dva možné spôsoby ako zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo – dohodou a rozhodnutím súdu.

Ideálne je, vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou. Kedykoľvek v priebehu trvania spoluvlastníckeho vzťahu sa spoluvlastníci môžu dohodnúť na jeho zrušení a vyporiadaní. V prípade ak ide o vyporiadanie spoluvlastníckeho podielu z nehnuteľnosti, dohoda musí byť vyhotovená v písomnej forme a zavkladovaná na katastri nehnuteľností. Pri hnuteľných veciach nie je zákonom stanovená písomná forma, avšak každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.

Ak nedôjde k dohode medzi spoluvlastníkmi, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd. Pri podielovom spoluvlastníctve treba spomenúť aj zákonom obmedzenú zmluvnú voľnosť pri prevode spoluvlastníckeho podielu, v prospech ostatných spoluvlastníkov. Ak niektorý spoluvlastník chce previesť svoj podiel na tretiu osobu, musí podiel na odkúpenie najskôr ponúknuť všetkým ostatným spoluvlastníkom a to za rovnakých podmienok, za akých by svoj podiel predal tretej osobe – tzv. predkupné právo.

Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Náš právny poriadok upravuje tri základné formy vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). K vyporiadaniu majetku medzi manželmi môže dôjsť na základe dohody manželov, rozhodnutím súdu alebo vyporiadaním BSM priamo zo zákona.

Najideálnejším spôsobom je vyporiadanie BSM dohodou. Dohoda manželov o vyporiadaní BSM sa musí vzťahovať na všetok majetok a na všetky veci, ktoré patrili do BSM. V opačnom prípade sa môže jeden z manželov domáhať súdnou cestou, aby súd vyporiadal doteraz nevyporiadaný majetok. V takomto prípade by súd rozhodoval o celom majetku a dohoda manželov by sa tým stala neplatná. Písomnú formu pre dohodu o vyporiadaní BSM zákon vyžaduje len v prípade ak ide o nehnuteľnosť.

K vyporiadaniu by malo dôjsť do troch rokov od zániku manželstva, pretože uplynutím tejto lehoty dochádza k vyporiadaniu BSM priamo zo zákona. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí:

To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno vymedziť pozitívne aj negatívne. Takéto vymedzene nájdeme v ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka „v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.“

Prvá časť vyššie uvedeného ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka predstavuje pozitívne vymedzenie predmetu bezpodielového spoluvlastníctva. Typickým predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú:

V druhej časti ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, ktorá začína slovom „s výnimkou“ nachádzame negatívne vymedzenie toho, čo nepredstavuje predmet bezpodielového spoluvlastníctva:

Po zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykoná jeho vyporiadanie. Vyporiadať možno len zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo. Pod vyporiadaním rozumieme komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými bezpodielovými spoluvlastníkmi, čiže rozdelenie spoločného majetku a usporiadanie vzájomných nárokov z neho vyplývajúcich. Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho vyporiadanie nenastávajú súčasne.

Občiansky zákonník vyslovene neupravuje ako riešiť majetkové vzťahy medzi manželmi týkajúce sa ich zaniknutého ale doposiaľ nevysporiadaného majetku. Na tento prípad možno aplikovať ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.“ Najbližším inštitútom je stále inštitút bezpodielového spoluvlastníctva, a preto sa domnievame, že každý z manželov môže užívať celý majetok, spravovať ho, no zároveň je povinný podieľať sa aj nákladoch s tým spojených.

Do pozornosti dávame, že ak nebolo bezpodielové spoluvlastníctvo počas trvania manželstva zrušené, dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré boli uzavreté ešte počas trvania manželstva sú absolútne neplatné. Počas trvania manželstva by podľa nášho názoru do úvahy prichádzala jedine dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov s odkladacou podmienkou.

Osobitná situácia nastáva v prípade, ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo počas trvania manželstva. V tomto prípade je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva počas trvania manželstva prípustné a zrealizuje sa podľa zásad ustanovených v § 149 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva úver, musí súd v rozhodnutí o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva určiť, kto sa stane preberateľom úveru, teda kto bude povinný ďalej platiť splátky. Súd tak urobí vo výroku rozhodnutia napríklad nasledovne:

„Súd určuje, že žalobkyňa sa stáva preberateľkou úveru poskytnutého XXX a. s. na základe zmluvy uzatvorenej dňa 19. 03. 2012 spotrebný úver č. XXXXXXXXXX, číslo zmluvy XXXXXXXXXXXXXXX, ktorý zostatok ku dňu 22. 11. 2013 predstavoval sumu XX XXX, XX Eur.“

Samozrejme dohodou o vyporiadaní BSM je možné sa na tom, kto bude platiť úver, dohodnúť.

Návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je oprávnený podať ktorýkoľvek z manželov. Prikladáme stručný vzor návrhu:

Žalobca:

Žalovaný:

Žaloba o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov:

Pokiaľ nedôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, po troch rokoch od zániku manželstva nastane fikcia vyporiadania podľa ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka: „Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.“

V zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) sa poplatníkom rozumejú „obe strany sporu (ďalej len „strana“) v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu“. Ustanovenie § 7 Zákona o súdnych poplatkoch ďalej stanovuje, že „v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú.“

Výška súdneho poplatku je nasledovná:

Priorizovaným spôsobom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je v zmysle ustanovenia § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka nepochybne vyporiadanie dohodou: „Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.“ Z uvedeného vyplýva, že len v prípade ak sa manželia nedohodnú, vykoná vyporiadanie na návrh jedného z ich súd. Ako sme už uviedli so súdnym vyporiadaní sú spojené nemalé finančné náklady, preto v prípade, ak sa manželia dokážu dohodnúť samí, odporúčame spísanie „dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva“, ktorej obsah bude tvoriť rozdelenie majetku, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V zmysle ustanovenia § 42 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) „podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené.“ Ak je predmetom dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť, bude následne potrebné vytvoriť návrh na vklad do katastra, kde dôjde k zmene pomeru vlastníctva vlastníka nehnuteľností napr. na 1/1. Prílohou návrhu na vklad bude dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v dvoch vyhotoveniach a overený rozsudok o rozvode, prípadne písomné plnomocenstvo.

Bezpodielové spoluvlastníctvo je možné vyporiadať aj v dedičskom konaní. V prípade zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov smrťou jedného z manželov (prípadne vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho) sa mení okruh subjektov vyporiadania. Týmito sa stávajú dediči zosnulého manžela a pozostalý manžel. Tá časť majetku, ktorá po vyporiadaní pripadne zosnulému manželovi sa stáva predmetom dedičstva. Z uvedeného vyplýva, že z časti, ktorá sa stala predmetom dedičstva bude následne dediť aj pozostalý manžel.

Medzi súrodencami nikdy nevznikne bezpodielové spoluvlastníctvo, nakoľko to sa spája výlučne s inštitútom manželstva. Súrodenci môžu vlastniť vec v podielovom spoluvlastníctve, pričom jednou z možnosti ako zrušiť podielové spoluvlastníctvo je vzájomná dohoda spoluvlastníkov.

Ako sme už spomínali, pokiaľ sa manželia na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nedohodnú mimosúdne, rozhodne na návrh jedného z manželov súd tzv. žalobou o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Výrok súdneho rozhodnutia bude môže znieť nasledovne (ako prípad uvádzame Rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici, zo dňa 25.10.2017, spisová značka: 9C/63/2015):

„ I. Súd v y p o r i a d á v a bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov k majetku nadobudnutého za trvania ich manželstva do BSM tak, že z vecí, ktoré nadobudli účastníci a to:

Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne veci pod položkou XY….. 

Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného veci pod položkou XY….. 

Žalobkyňa je povinná zaplatiť z titulu súdneho poplatku sumu 288,50 Eur v lehote 10 od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.“