Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode

Slovenská právna úprava rozlišuje dve formy spoluvlastníctva – podielové spoluvlastníctvo a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V oboch prípadoch je možné vyporiadanie dohodou. Ak k dohode nedôjde, rozhoduje na návrh niektorého zo spoluvlastníkov súd. Za účelom vyporiadania nás neváhajte kontaktovať na office@akmv.sk

Kontaktujte nás

V prípade záujmu o právne služby a právne poradenstvo nás neváhajte kontaktovať na office@akmv.sk

Ak už máte rozvod úspešne za sebou, je čas na vyporiadanie majetku nadobudnutého v manželstve (tzv. majetku v BSM). Radi Vám s vyporiadaním pomôžeme.

Prečítajte si aj: Dohoda o vyporiadaním BSM

Bezpodielové spoluvlastníctvo

Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Náš právny poriadok upravuje tri základné formy vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). K vyporiadaniu majetku medzi manželmi môže dôjsť na základe dohody manželov, rozhodnutím súdu alebo vyporiadaním BSM priamo zo zákona.

Najideálnejším spôsobom je vyporiadanie BSM dohodou. Dohoda manželov o vyporiadaní BSM sa musí vzťahovať na všetok majetok a na všetky veci, ktoré patrili do BSM. V opačnom prípade sa môže jeden z manželov domáhať súdnou cestou, aby súd vyporiadal doteraz nevyporiadaný majetok. V takomto prípade by súd rozhodoval o celom majetku a dohoda manželov by sa tým stala neplatná. Písomnú formu pre dohodu o vyporiadaní BSM zákon vyžaduje len v prípade, ak ide o nehnuteľnosť. Viac k dohode o vyporiadaní BSM si prečítate v našom článku.

K vyporiadaniu by malo dôjsť do troch rokov od zániku manželstva, pretože uplynutím tejto lehoty dochádza k vyporiadaniu BSM priamo zo zákona. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí:

  1. pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva
  2. pokiaľ ide o ostatné hnuteľných veciach a o nehnuteľnosti platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké

To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Ak sa manželia nevedia dohodnúť, možnosťou je podanie návrhu na súd na vyporiadanie BSM.

Konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva súdom

Po rozvode manželstva sa môžu bývalí manželia dohodnúť o vyporiadaní BSM, v prípade, že sa tak nestane, je každý z manželov oprávnený podať návrh na súd, aby ten rozhodol o jeho vyporiadaní v lehote 3 rokov odo dňa právoplatnosti rozvodového rozsudku, inak nastáva domienka vyporiadania.

Konanie o vyporiadaní BSM predstavuje klasické sporové konanie a riadi sa princípmi podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“):

  1. Princíp formálnej pravdy: súd pri rozhodovaní vychádza z dôkazov predložených stranami, tento princíp má pôvod v starej rímskoprávnej zásade „vigilantibus iura scripta sunt“ – „práva patria len bdelým“, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.

Podľa § 185 CSP:

  • Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
  • Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
  • Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.“

Označením dôkazov na preukázanie svojich tvrdení plnia účastníci dôkaznú povinnosť. Pokiaľ účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať, lebo inak sa vystavuje možnosti, že súd nevykoná dokazovanie dôkazom, ak nebude zrejmý účel vykonania navrhovaného dôkazu. Súd však nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.“ (4 Cdo 262/2009)

Nesplnenie dôkaznej povinnosti – strana neunesie dôkazné bremeno má z pohľadu strany sporu zásadný vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej.

Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.” (4 Cdo 13/2009)

Procesnému princípu formálnej pravdy odporuje § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonný (ďalej len „OZ“): „Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.“

  • Dispozičný princíp: je upravený v čl. 7 CSP: „Súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom.
  • Prejednačný princíp: Súd nezisťuje skutočnú pravdu a rozhoduje len na základe predložených dôkazov – strany teda určujú predmet konania. V zmysle § 215 ods. 1 OZ: „Súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.ׅ“´ Čo znamená, že ak strana nenavrhne dôkaz, súd ho nemôže vykonať.
  • Koncentračná zásada: podľa § 153 OZ: „Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
  • Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.“ Koncentrácia konania obmedzuje náležité zistenie materiálnej pravdy.

V Slovenskej republike predstavuje vyporiadanie BSM skôr občiansky spor ako rodinnoprávne konanie. 

Čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva?

Predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno vymedziť pozitívne aj negatívne. Takéto vymedzene nájdeme v ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka „v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.“

Prvá časť vyššie uvedeného ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka predstavuje pozitívne vymedzenie predmetu bezpodielového spoluvlastníctva. Typickým predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú:

  • nehnuteľnosti, stavby, byty a nebytové priestory
  • členský podiel v bytovom družstve
  • obchodný podiel
  • príjmy a úspory z práce
  • príjmy a úspory z podnikania
  • príjmy z autorského práva
  • príjmy zo sociálneho zabezpečenia
  • plnenia vyplatené z titulu náhrady škody
  • plnenia z poistnej zmluvy
  • veci získané výhrou vo vecnej lotérii alebo inej žrebovacej akcii
  • výhry zo športky a sazky
  • cenné papiere
  • vklad na doplnkové dôchodkové poistenie
  • výnosy, úžitky a prírastky veci
  • peniaze získané pôžičkou
  • zbierky a originály umeleckých diel
  • iné

V druhej časti ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, ktorá začína slovom „s výnimkou“ nachádzame negatívne vymedzenie toho, čo nepredstavuje predmet bezpodielového spoluvlastníctva:

  • veci získané ako dedičstvo za predpokladu, že dedičom je len jeden manžel
  • veci získané ako dar
  • veci, ktoré svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov (napr. pracovná knižnica)
  • veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku)

Výnimky z bezpodielového spoluvlastníctva v osobitných prípadoch:

  • veci, ktoré každý z manželov nadobudol pred uzatvorením manželstva – nepatria do BSM, aj keď ich prípade užívajú obaja manželia
  • veci vylúčené z BSM na základe zmluvy uzatvorenej medzi manželmi vo forme notárske zápisnice (§ 143a Občianskeho zákonníka)
  • judikatúra z BSM vylúčila bolestné a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (R 42/1972)
  • majetok získaný protiprávne
  • súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie sú ani pasíva ani záväzky manželov (§ 143 OZ)
  • autorské diela (sochy, obrazy)
  • vymenené veci
  • družstevný byt – nie je súčasťou BSM, lebo nie vo vlastníctve družstevníka ale družstva
  • právo zodpovedajúce vecnému bremenu – nie je súčasťou BSM, lebo nie je samostatne prevoditeľné
  • podnik a jeho jednotlivé zložky 
  • akcie nadobudnuté v kupónovej privatizácii – nie sú predmetom BSM ale patria do oddeleného majetku manžela

Patrí obchodný podiel nadobudnutý bezodplatne do BSM?

 „Bezodplatný prevod obchodného podielu nie je možné považovať za darovanie, nakoľko takýto prevod je možné uskutočniť len zmluvou o prevode obchodného podielu, ktorá nevykazuje znaky darovacej zmluvy v prípade bezodplatného prevodu.“

 

Podľa krajského súdu ,,Obchodný podiel ako taký, je inou majetkovou hodnotou a môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Z… § 143 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak čo i len jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchodný podiel v spoločnosti s ručeným obmedzeným, stáva sa hodnota tohto obchodného podielu súčasťou BSM manželov. Prevod obchodného podielu spoločnosti s ručeným obmedzeným nemožno považovať za obvyklú správu obchodného podielu.

 

Okresný súd vo vzťahu k tejto otázke uviedol, že „Z § 143 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v BSM konkrétnych manželov je taký objekt, ktorý kumulatívne spĺňa nasledovné podmienky:

1. ide o objekt, ktorý môže byť predmetom vlastníctva,

2. ide o objekt, ktorý nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, pričom však k nadobudnutiu nemohlo dôjsť v dôsledku dedenia, darovania, reštitúcie a objekt neslúži osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov.

Pokiaľ ide o prvý predpoklad, je skutočne nesporné, že obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným nie je ani hnuteľnou a ani nehnuteľnou vecou. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 2Cdo/168/2005 však vyjadril a odôvodnil názor, že „… obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov sa stáva súčasťou BSM“. Najvyšší súd pri odôvodnení tohto svojho záveru okrem iného poukázal na § 149 ods. 4 in fine Občianskeho zákonníka, ktorý sa v súvislosti s vyporiadním BSM výslovne zmieňuje, že predmetom vyporiadania sú okrem hnuteľných a nehnuteľných vecí aj „ostatné majetkové práva“.

 

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zmluva o prevode obchodného podielu je osobitný zmluvný typ, čo znamená, že o prevode obchodného podielu nemožno uzatvoriť ani kúpnu, ani darovaciu a ani inominátnu zmluvu (viď tiež stranu 279 publikácie Obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorú vydal EPOS v roku 2004). Hoci teda prevod obchodného podielu, ku ktorému došlo … bol bezodplatný, iba na základe tejto bezodplatnosti túto zmluvu nemožno považovať za darovaciu zmluvu. Inak povedané – hoci časť obchodného podielu nadobudol bezodplatne, nenadobudol ju darovaním. (viď Uznesenie Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 399/2015­16, rozsudok KS Trenčín, sp. zn. sp. zn. 16 Cob 307/2014)

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov „BSM“

Po zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykoná jeho vyporiadanie. Vyporiadať možno len zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo. Pod vyporiadaním rozumieme komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými bezpodielovými spoluvlastníkmi, čiže rozdelenie spoločného majetku a usporiadanie vzájomných nárokov z neho vyplývajúcich. Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho vyporiadanie nenastávajú súčasne.

Občiansky zákonník vyslovene neupravuje ako riešiť majetkové vzťahy medzi manželmi týkajúce sa ich zaniknutého ale doposiaľ nevysporiadaného majetku. Na tento prípad možno aplikovať ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka: občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.“ Najbližším inštitútom je stále inštitút bezpodielového spoluvlastníctva, a preto sa domnievame, že každý z manželov môže užívať celý majetok, spravovať ho, no zároveň je povinný podieľať sa aj nákladoch s tým spojených.

Vyporiadanie BSM počas manželstva

Do pozornosti dávame, že ak nebolo bezpodielové spoluvlastníctvo počas trvania manželstva zrušené, dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré boli uzavreté ešte počas trvania manželstva sú absolútne neplatné. Počas trvania manželstva by podľa nášho názoru do úvahy prichádzala jedine dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov s odkladacou podmienkou.

Osobitná situácia nastáva v prípade, ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo počas trvania manželstva. V tomto prípade je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva počas trvania manželstva prípustné a zrealizuje sa podľa zásad ustanovených v § 149 Občianskeho zákonníka.

Vyporiadanie úveru

Pokiaľ je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva úver, musí súd v rozhodnutí o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva určiť, kto sa stane preberateľom úveru, teda kto bude povinný ďalej platiť splátky. Súd tak urobí vo výroku rozhodnutia napríklad nasledovne:

„Súd určuje, že žalobkyňa sa stáva preberateľkou úveru poskytnutého XXX a. s. na základe zmluvy uzatvorenej dňa 19. 03. 2012 spotrebný úver č. XXXXXXXXXX, číslo zmluvy XXXXXXXXXXXXXXX, ktorý zostatok ku dňu 22. 11. 2013 predstavoval sumu XX XXX, XX Eur.“

Samozrejme dohodou o vyporiadaní BSM je možné sa na tom, kto bude platiť úver, dohodnúť.

Vzor návrhu na vyporiadanie BSM 

Návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je oprávnený podať ktorýkoľvek z manželov. Prikladáme stručný vzor návrhu:

Okresný súd _______

Adresa súdu________

__________________

                                                    

V ______________ dňa ___.___.202_

Žalobca:

meno a priezvisko

dátum narodenia

trvalé bydlisko

štátne občianstvo

Žalovaný:

meno a priezvisko

dátum narodenia

trvalé bydlisko

štátne občianstvo

Žaloba o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov:

opis skutkového stavu v rozsahu

dátum uzavretia manželstva, rozvodu manželstva alebo jeho vyhlásenia za neplatné, opis vecí ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva s uvedením ich hodnoty, ktorá sa preukazuje znaleckým posudkom

petit, teda žalobný návrh napr. „z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov sa do výlučného vlastníctva prikazuje….“ následne vymenujete veci, ktoré má dostať do vlastníctva žalobca. Obdobne to určíte aj žalovanému

podpis

Vysporiadanie BSM po troch rokoch od rozvodu 

Pokiaľ nedôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, po troch rokoch od zániku manželstva nastane fikcia vyporiadania podľa ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka: „Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.“

Súdne poplatky

V zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) sa poplatníkom rozumejú „obe strany sporu (ďalej len „strana“) v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu“. Ustanovenie § 7 Zákona o súdnych poplatkoch ďalej stanovuje, že „v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú.“

Výška súdneho poplatku je nasledovná:

  • zo žaloby na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ….. 66 EUR
  • za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z predmetu konania ….. ak sa konanie skončilo rozsudkom, 3 % a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom, 1 %, najmenej 66 EUR, najviac 16 596,50 EURA
  • žaloba na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ….. 165,50 EURA

Dohoda o vyporiadaní BSM  

Priorizovaným spôsobom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je v zmysle ustanovenia § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka nepochybne vyporiadanie dohodou: „Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.“ Z uvedeného vyplýva, že len v prípade ak sa manželia nedohodnú, vykoná vyporiadanie na návrh jedného z ich súd. Ako sme už uviedli so súdnym vyporiadaní sú spojené nemalé finančné náklady, preto v prípade, ak sa manželia dokážu dohodnúť samí, odporúčame spísanie „dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva“, ktorej obsah bude tvoriť rozdelenie majetku, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V zmysle ustanovenia § 42 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) „podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené.“ Ak je predmetom dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť, bude následne potrebné vytvoriť návrh na vklad do katastra, kde dôjde k zmene pomeru vlastníctva vlastníka nehnuteľností napr. na 1/1. Prílohou návrhu na vklad bude dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v dvoch vyhotoveniach a overený rozsudok o rozvode, prípadne písomné plnomocenstvo.

Je možné vyporiadanie aj takým spôsobom, že jeden z bývalých manželov získa v rámci vyporiadania nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve druhého bývalého manžela.

V zmysle odbornej literatúry by takýto postup mal byť prípustný: „Ustanovenie § 149 OZ ani iné zákonné ustanovenie nebráni manželom, aby v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadali aj tie majetkové práva a vzťahy (najmä spoločné pohľadávky a dlhy), ktoré síce do tohto spoluvlastníctva nepatria, ktoré však vznikli v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom (pozri R 42/1972). Modifikácia vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov dohodou je v rámci zmluvnej autonómie tak široká, že v rámci tejto dohody je možné urovnať obdobne aj sporné práva v zmysle § 585 OZ, ako je tomu pri uzavieraní súdneho zmieru pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Nie je preto na ujmu platnosti posudzovanej dohody o urovnaní bezpodielového spoluvlastníctva, ak v nej účastníci urobili predmetom vyporiadania vec, ktorá je vo výlučnom vlastníctve len jedného z nich, a vyporiadali ju tak, že do budúcnosti sa stáva jej výlučným vlastníkom jeden z manželov. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je totiž na účely vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva dohodou o urovnaní právnych vzťahov a omyl o spornosti práva (okrem omylu vyvolaného ľsťou, ktorý tu nebol zistený) nie je spôsobilý na založenie neplatnosti dohody o urovnaní (pozri Ro NS ČR z 24. 7. 2007, sp. zn. 26 Odo 1279/2005).“

Vyporiadanie investícií

Vnos z BSM do výlučného majetku jedného z manželov

Nejvyšší soud České republiky, sp. zn. 22 Cdo 1172/2022

„hodnota toho, co ze společného majetku bylo vynaloženo na výhradní majetek manžela, se při vypořádání společného jmění započítává zvýšená podle toho, jak se ode dne vynaložení majetku do dne, kdy společné jmění bylo zúženo, zrušeno nebo zaniklo, zvýšila hodnota té součásti majetku, na niž byl náklad vynaložen (tzv. valorizace), jen pokud se tak účastníci dohodli. Jestliže by v konkrétní věci bylo nezohlednění valorizace vnosu v důsledku zvýšení hodnoty věci, na kterou byl vynaložen a ke které došlo až později, po vynaložení vnosu v rozporu s dobrými mravy anebo vedlo ke krutosti nebo bezohlednosti urážející obyčejné lidské cítění (§ 2 odst. 3 o. z.), bylo by třeba k těmto okolnostem přihlédnout v rámci stanovení výše podílů na společném majetku (tzv. disparita podílů), aniž by bylo (zejména v případě rozsáhlejších rekonstrukcí staveb) nutné zjišťovat přesnou výši takového zhodnocení. V této věci byl předmětem posouzení vnos ze SJM do výlučného majetku; uvedená argumentace se však přiměřeně uplatní i v při vypořádání vnosu z výlučného na společný majetek.“

Vyporiadanie BSM v dedičskom konaní

Bezpodielové spoluvlastníctvo je možné vyporiadať aj v dedičskom konaní. V prípade zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov smrťou jedného z manželov (prípadne vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho) sa mení okruh subjektov vyporiadania. Týmito sa stávajú dediči zosnulého manžela a pozostalý manžel. Tá časť majetku, ktorá po vyporiadaní pripadne zosnulému manželovi sa stáva predmetom dedičstva. Z uvedeného vyplýva, že z časti, ktorá sa stala predmetom dedičstva bude následne dediť aj pozostalý manžel.

Vyporiadanie majetku medzi súrodencami

Medzi súrodencami nikdy nevznikne bezpodielové spoluvlastníctvo, nakoľko to sa spája výlučne s inštitútom manželstva. Súrodenci môžu vlastniť vec v podielovom spoluvlastníctve, pričom jednou z možnosti ako zrušiť podielové spoluvlastníctvo je vzájomná dohoda spoluvlastníkov.

Ako vyzerá rozsudok?

Ako sme už spomínali, pokiaľ sa manželia na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nedohodnú mimosúdne, rozhodne na návrh jedného z manželov súd tzv. žalobou o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Výrok súdneho rozhodnutia bude môže znieť nasledovne (ako prípad uvádzame Rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici, zo dňa 25.10.2017, spisová značka: 9C/63/2015):

„ I. Súd v y p o r i a d á v a bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov k majetku nadobudnutého za trvania ich manželstva do BSM tak, že z vecí, ktoré nadobudli účastníci a to:

  1. Kuchynská linka v zostatkovej hodnote ………………………………………….. 4 000,– Eur
  2. Chladnička v zostatkovej hodnote …………………………………………………… 200,– Eur
  3. Mikrovlnná rúra v zostatkovej hodnote ……………………………………………. 50,– Eur
  4. Rúra v zostatkovej hodnote …………………………………………………………….. 50,– Eur
  5. Mraznička v zostatkovej hodnote ……………………………………………………. 100,– Eur……“ 

Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne veci pod položkou XY….. 

Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného veci pod položkou XY….. 

Žalobkyňa je povinná zaplatiť z titulu súdneho poplatku sumu 288,50 Eur v lehote 10 od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.“

Máte záujem o naše právne služby?

Kontaktujte nás

Kontaktný formulár

Mobil

+421 915 046 749 (8-18 h Po-Pia)

Adresa

AKMV advokátska kancelária s. r. o. Pluhová 17, 831 03 Bratislava Slovenská republika
IČO:47 095 652 IČ DPH:SK 2023819710

Otázky z poradne

Patrí príjem z prenájmu (nájomné) do BSM?

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Ako zmením priezvisko maloletého dieťaťa?

Ako zmením priezvisko maloletého dieťaťa, aby nemal priezvisko otca, nakoľko sme sa rozviedli a chcem, aby mal moje priezvisko.

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Zmena priezviska po rozvode – aký je postup?

Ako a dokedy si môžem zmeniť späť svoje priezvisko po rozvode? Kde je možné o zmenu priezviska žiadať a aká...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ
Zobraziť všetky z rovnakej kategórie