BSM - Kedy sa majetok po rozvode nemusí rozdeliť rovnakým dielom?

Aktualizované: 17.11.2019 | Vytvorené: 17.11.2019 |

BSM - Kedy sa majetok po rozvode nemusí rozdeliť rovnakým dielom?

Obsah

Čo patrí do BSM?  Vyporiadanie BSM  K akých zásad sa vychádza pri vyporiadaní?  Čo nemá vplyv na určenie veľkosti podielov?

Uzavretím manželstva vzniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“), ktoré môže vzniknúť iba medzi manželmi. Najčastejším dôvodom zániku BSM je zánik manželstva. V prípade zániku BSM je potrebné vykonať jeho vyporiadanie, ktoré sa riadi zásadami zakotvenými v Občianskom zákonníku. Vo všeobecnosti platí, že podiely bývalých manželov na majetku, ktorý patril do BSM sú rovnaké. V článku si priblížime, ktoré faktory môžu ovplyvniť, že výška podielov priznaných v súdnom konaní o vyporiadanie BSM bude rôzna. 

Čo patrí do BSM? 

Do bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 143 Občianskeho zákonníka patrí: „všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.“ 

Vyporiadanie BSM 

K vyporiadaniu BSM môže dôjsť dohodou bývalých manželov. V prípade uzavretia dohody je určenie veľkosti podielov na majetku patriacom do zaniknutého BSM na bývalých manželoch a nie je podmienkou, aby podiely boli rovnaké. 

Pokiaľ nedôjde k vyporiadaniu BSM dohodou, môže ktorýkoľvek z bývalých manželov podať na súd žalobu o vyporiadanie BSM

Ak však v lehote do troch rokov od zániku BSM nedošlo k prijatiu dohody a ani nebola podaná žaloba, podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka platí, že: „pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.“ 

K akých zásad sa vychádza pri vyporiadaní? 

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka: „Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.“ 

Z uvedenej citácie vyplýva, že základným predpokladom je rovnosť podielov oboch manželov, čo potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov. Napr. podľa Rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24Co/212013: „Súdna prax odklon od princípu rovnosti podielov tzv. disparitu podielov označuje za postup výnimočný a preto je nutné vychádzať z toho, že parita podielov predstavuje východisko a disparita odklon od východiska parity podielov.“

Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 20 Cdo 1683/2013 (C 13611): „Institut disparity podílů nemůže sloužit k tomu, aby jeho prostřednictví účastníci řešili obtíže se zařazením věcí a hodnot do společného jmění manželů, protože odklon od principu rovnosti podílů naopak předpokládá řádné zjištění skutkového stavu věci ve vztahu k hodnotám tvořícím součást společného jmění manželů.“

Rozdielna veľkosť podielov bývalých manželov by teda v zmysle vyššie uvedenej právnej úpravy bola odôvodniteľná predovšetkým:

  • potrebami maloletých detí bývalých manželov
  • prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu,
  • prihliadnutím na to, ako sa každý z manželom zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí,
  • uhradením toho, čo bolo na spoločný majetok vynaložené z výlučného majetku.

Čo nemá vplyv na určenie veľkosti podielov?

Dôvodom na priznanie podielov v rôznej výške nie je napr. skutočnosť, že manželia dlhšiu dobu žijú oddelenie a spoločne nehospodária. Uvedené potvrdzuje odborná literatúra aj rozhodovacia prax súdov. „Ani samotné oddelené hospodárenie manželov, hoci trvajúce dlhší čas nie je dôvodom na stanovenie rôznych podielov, ak súčasne nie sú spoľahlivo zistené ďalšie okolnosti, pre ktoré by mal byť jeden z účastníkov zvýhodnený oproti druhému.“ (ŠTEVČEK, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, str. 1137).

Takisto podľa Rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 30 Cdo 1342/2002: „Samotná okolnost, že manželé po delší dobu hospodáři odděleně, nemusí vést k stanovení jejich rozdílných podílu na majetku v bezpodílovém spoluvlastnictví, nejsou-li spolehlivě zjištěny další okolnosti, které jsou předpokladem pro zvýhodnění jednoho z účastníku oproti druhému.“

Z rozhodovacej praxe súdov vyplývajú aj ďalšie konkrétne príklady situácií, ktoré sa v praxi bežne vyskytujú a ktoré nie sú dôvodom na priznanie podielov v rôznej výške.

 

Napr. podľa Rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 2921/2005 (C 5028) (PR, 2007, č. 15): „Vypořádací podíl jednoho z manželů na zaniklém, společném jmění nezle snížit jen proto, že zjevnou příčinou rozvratu manželství byl jeho mimomanželský vztah.“ 

Naše služby: 

  • zastupovanie v súdnom konaní o vyporiadanie BSM
  • vypracovanie dohody o vyporiadaní BSM
  • vypracovanie právnych analýz a stanovísk týkajúcich sa BSM

Kontaktujte nás

Máte záujem o naše služby?

Neváhajte a kontaktujte nás.

Otázka bola úspešne odoslaná. Budeme Vás kontaktovať na zadaný telefón alebo email.