Uvedené potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov SR. Podľa Rozsudku Krajského súdu Košice, sp. zn. 9Sa/1/2016 zo dňa 24.02.2017: „nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti správnych orgánov zahrňujúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Správny orgán však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť̌ výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť̌ štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť̌ doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť̌ štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. Správny súd zároveň̌ dodáva, že zmyslom a účelom ustanovenia § 31 ods. 1 písm. f/ zákona č. 5/2004 Z. z., z ktorého vyplýva povinnosť̌ poskytovať̌ ústrediu správu o svojej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok na tlačive, ktorého vzor urči ústredie, sú prevažne štatistické údaje … Preto nesplnením si svojej povinnosti žalobcom ku dňu 31.03.2014, ale oneskorene ku dňu 16.04.2014, nemohol byť spôsobený akýkoľvek škodlivý následok, ktorý by si vyžadoval taký závažný postih, akým je zrušenie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, už aj so zreteľom na tú skutočnosť̌, že účelom zákona č. 5/2004 Z. z. je medzi inými aj podpora tvorby a udržania pracovných miest.“