Skončenie pracovného pomeru

Podľa Zákonníka práce (ďalej aj ako „ZP“) je možné skončiť pracovný pomer nasledovne:

  • dohodou,
  • výpoveďou,
  • okamžitým skončením,
  • skončením v skúšobnej dobe.

Ak bol pracovný pomer uzavretý na určitý čas, končí sa dňom v nej uvedeným ako deň skončenia.

V nasledujúcich príspevkoch si môžete prečítať k jednotlivým spôsobom skončenia pracovného pomeru:

Skončenie pracovného pomeru pred nástupom zamestnanca do práce

So zamestnancom, ktorý má uzavretú pracovnú zmluvu, ale ešte nenastúpil do práce pripadá niekoľko možností zániku pracovnej zmluvy, avšak do úvahy prichádza aj možnosť počkať na deň nástupu zamestnanca do práce a následne s ním ukončiť pracovný pomer.

Ak potrebujete právne služby v oblasti pracovného práva, neváhajte nás kontaktovať na office@akmv.sk

Odstúpenie od pracovnej zmluvy pred vznikom pracovného pomeru

§ 18 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“): „Zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.“

ZP pozná dva spôsoby odstúpenia od zmluvy. Prvým je odstúpenie od zmluvy v zmysle § 19 ods. 1 ZP: „Účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo.“ V tomto prípade sa na odstúpenie od pracovnej zmluvy subsidiárne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

Druhým spôsobom odstúpenia od zmluvy vyplýva z § 19 ods. 2 ZP: „Zamestnávateľ má právo odstúpiť od pracovnej zmluvy, ak

  1. zamestnanec nenastúpi do práce v dohodnutý deň nástupu do práce bez toho, aby mu v tom bránila prekážka v práci,
  2. zamestnanec do troch pracovných dní neupovedomí zamestnávateľa o prekážke v práci, ktorá mu bráni nastúpiť do práce v dohodnutý deň nástupu do práce, alebo
  3. zamestnanec bol po uzatvorení pracovnej zmluvy právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.“ Na odstúpenie od zmluvy z týchto dôvodov má právo iba zamestnávateľ.

Avšak podľa § 19 ods. 3 ZP: „Odstúpiť od pracovnej zmluvy podľa odseku 2 možno najneskôr do začatia výkonu práce zamestnancom. Odstúpenie od pracovnej zmluvy musí byť písomné, inak je neplatné.“

Subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka pri odstúpení od zmluvy

Subsidiárna pôsobnosť OZ vyplýva z § 1 ods. 4 ZP, ktorý znie: „Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.“ Medzi právne vzťahy podľa odseku 1 zaraďujeme individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb.

Subsidiárne teda použijeme § 48 ods. 1 OZ, ktorý znie: „Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.“ Zároveň § 48 ods. 2 OZ znie: „Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.“

§ 48 ods. 1 OZ nám ponúka tri možnosti:

  • Prvou možnosťou je odstúpenie od zmluvy ak to je upravené v OZ. Ten však presne špecifikuje dôvody, kedy môže zmluvná strana od zmluvy odstúpiť, nakoľko sa drží zásady pacta sunt servanda. Avšak žiaden z nich nemožno použiť na odstúpenie od pracovnej zmluvy.
  • Druhým spôsobom odstúpenia od zmluvy je, ak tak ustanovuje iný zákon, teda analogicky ZP. V ňom je možné od zmluvy odstúpiť podľa dôvodov uvedených vyššie v zmysle § 19 ZP.
  • Na záver by v zmysle tohto ustanovenia bolo možné od zmluvy odstúpiť v prípade, že by tak bolo medzi účastníkmi dohodnuté v samotnej pracovnej zmluve.

Dohoda o zrušení záväzku podľa Občianskeho zákonníka

OZ upravuje zánik záväzku dohodu v § 572 ods. 2: „Strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.“ a ods. 3 znie: „Dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne, ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.

§ 1 ods. 4 ZP odkazuje na všeobecné ustanovenia OZ, čím § 572 OZ nie je. Avšak Ústavný súd SR sa v judikáte III. ÚS 460/2017 vyjadril: „Zamestnávateľ, ktorý sa dostane do omeškania s peňažným plnením voči zamestnancovi, je povinný platiť od vzniku omeškania zákonné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov; ustanovenie § 1 ods. 4 Zákonníka práce nemožno vykladať tak, že by tomuto záveru bránilo.“ Ak budeme postupovať analogicky, možno toto vyjadrenie použiť aj na ustanovenie § 572 ods. 2 OZ, čím prichádza do úvahy zánik záväzku dohodou, musí s tým však zamestnanec súhlasiť, no predstavovalo by to najjednoduchšiu formu zániku pracovnej zmluvy.

Odstúpenie od pracovnej zmluvy po nástupe do zamestnania

Podľa § 42 ods. 1 ZP: „Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.“ v súvislosti s § 46 ZP upravujúceho vznik pracovného pomeru: „Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.“

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe

Podľa § 72 ods. 1 ZP: „V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacou ženou a mužom na otcovskej dovolenke len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom, materstvom alebo so starostlivosťou o narodené dieťa, a musí skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.“

Zákon však v §72 ods. 2 ZP ustanovuje povinnosť, že: „Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.“ Táto povinnosť zo strany zamestnávateľa je však limitujúca, nakoľko aj keď zamestnávateľ oznámi zamestnancovi skončenie pracovného pomeru v deň nástupu, je povinný ho tri dni zamestnávať.  

Dohoda o skončení pracovného pomeru

Najjednoduchším riešením skončenia pracovného pomeru po jeho vzniku je skončenie pracovného pomeru dohodou, avšak musia s tým súhlasiť obe strany. V zmysle § 60 ods. 1 ZP: „Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.“

Podľa § 60 ods. 1 ZP:Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f).“

Podľa § 60 ods. 1 ZP: „Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.“

Máte záujem o naše právne služby?

Kontaktujte nás

Mobil

+421 915 046 749 (8-18 h Po-Pia)

Adresa

AKMV advokátska kancelária s. r. o. Pluhová 17, 831 03 Bratislava Slovenská republika
IČO:47 095 652 IČ DPH:SK 2023819710

Otázky z poradne

Potrebujem z rodinných dôvodov ukončiť pracovný pomer, ako postupovať?

Dobrý deň. Chcem Vás poprosiť, som vo firme už pomaly 2 roky. Potrebujem z rodinných dôvodov okamžite ukončiť pracovný pomer....

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Funkcia v neziskovej organizácii a nárok na dávku v nezamestnanosti

Môžem vykonávať funkciu v neziskovej organizácii a súčasne poberať dávku v nezamestnanosti?

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Je možné prideľovať príslušníkov tretích krajín cez agentúru dočasného zamestnávania v ČR?

Je možné prideľovať príslušníkov tretích krajín cez agentúru dočasného zamestnávania v ČR, alebo je tam nejaké obmedzenie (napr. ako na Slovensku,...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ
Zobraziť všetky z rovnakej kategórie