AKMV 
Kontaktujte nás
V prípade záujmu o právne služby a právne poradenstvo v oblasti rodinného práva nás neváhajte kontaktovať na office@akmv.sk
Výška výživného sa určuje aj na základe majetkových pomerov rodičov, pričom vyživovacia povinnosť rodičov neznamená mechanickú rovnosť podľa ustanovenia § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“). Podľa citovaného ustanovenia:
„Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.“
V tejto súvislosti si dovoľujeme poukázať aj na ustanovenie § 62 ods. 4 zákona o rodine,
podľa ktorého: „Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.“
Tip
Prečítajte si aj: Zrušenie vyživovacej povinnosti (výživné) rodiča k dieťaťu
Podanie návrhu na určenie výživného
V súčasnosti prejednávajú návrhy na určenie výživného súdy. Po podaní návrhu na určenie výživného s ďalšími potrebnými dokumentmi na súd, nasleduje ústne pojednávanie, na ktorom sa vykoná výsluch účastníkov konania – rodičov a dieťaťa. Nasleduje potrebné dokazovanie. Súd rozhoduje rozsudkom, ktorý sa doručí všetkým účastníkom konania.
Dokedy musím platiť výživné?
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona o rodine:„Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť “. Neexistuje teda časová hranica, ktorá by určila zánik vyživovacej povinnosti rodičov, t.j. dosiahnutie plnoletosti nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti. Zánik takejto povinnosti nastane v prípade zániku samotného rodinnoprávneho vzťahu, t.j. osvojením, zapretím otcovstva, smrťou.
Každý z rodičov prispieva na výživu svojho dieťaťa, pričom podľa ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o rodine: „Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.“ Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.“
Viac informácií k výpočtu výživného na plnoleté dieťa nájdete v našom článku.
Metodika výpočtu výživného a tabuľka výživného
Od roku 2024 vstúpila do praxe nová metodika určovania výživného, ktorá slúži ako kľúčový
nástroj pre súdy aj rodičov. Hoci má len odporúčací charakter, jej hlavným cieľom je vniesť
do súdnych rozhodnutí poriadok, predvídateľnosť a spravodlivosť.
Tento dokument pripravila odborná pracovná skupina, ktorú tvorili sudcovia, akademici,
zástupcovia Ministerstva spravodlivosti SR a Generálnej prokuratúry SR. Pri tvorbe sa
inšpirovali osvedčenými modelmi zo susedných krajín (Česko, Rakúsko, Nemecko).
Hlavné piliere metodiky:
- Tabuľkové výživné: Zavádza výpočet založený na 5 vekových kategóriách dieťaťa (od škôlkarov po vysokoškolákov), pričom dôležitou premennou je aj počet ďalších vyživovacích povinností rodiča.
- Posudzovanie príjmov: Metodika detailne rieši, ako určiť reálne finančné možnosti rodičov. Zahŕňa aj tzv. „potencialitu príjmu“, čo bráni úmyselnému zamlčiavaniu zárobkov.
- Individuálny prístup: Tabuľky nie sú dogmou. Sudca musí aj naďalej zohľadňovať špecifické prípady, ako sú zvýšené náklady na zdravotne znevýhodnené deti alebo rozvoj mimoriadneho talentu.
Prínos pre rodičov:
Pre laickú verejnosť metodika predstavuje realistické zrkadlo. Pomáha obom rodičom
nastaviť férové očakávania, čo uľahčuje uzatváranie mimosúdnych dohôd a urýchľuje celý
proces určovania výživného.
Tabuľka zohľadňujúca vyššie uvedenú metodiku výpočtu výživného:
(zdroj: https://www.justice.gov.sk/aktualne-temy/ministerstvo-spravodlivosti-sr-zjednocuje-
postup-pri-urceni-vyzivneho/)
Vyživovacia povinnosť detí k rodičom
Podľa ustanovenia § 66 zákona o rodine: „Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.“
Zákon ustanovuje konkrétne podmienky, ktoré zakladajú vznik takejto povinnosti. Patrí sem samotná existencia rodinnoprávneho vzťahu, potreba rodičov a v neposlednom rade schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť.
Neplnenie vyživovacej povinnosti
Ak si rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť, možno naňho podať trestné oznámenie a/ alebo návrh na vykonanie exekúcie.
Neplnenie zákonnej vyživovacej povinnosti zo strany rodiča alebo inej povinnej osoby
zakladá skutkovú podstatu trestného činu Zanedbanie povinnej výživy podľa ust. § 207
zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších právnych predpisov, podľa
ktorého:
„(1) Kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Kto sa najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze,
b) závažnejším spôsobom konania, alebo
c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.“
Právne služby
Sledovanie jedného z manželov, použitie dôkazov vyhotovených bez jeho súhlasu v súdnom konaní (Uznesenie Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 17CoP/29/2021)
„Podľa matky otec počas PN pracoval, čo matka doložila správou a fotografiami detektívnej kancelárie, ktorá otca počas PN sledovala v priebehu viacerých dní. Tento dôkaz považovala matka za prípustný, pretože právu na zistenie skutočného stavu v súdnom konaní pripisovala väčšiu váhu ako právu otca na ochranu súkromia.
II. Čo sa týka poukazu matky na výkon práce otca aj počas PN, ktorý preukazovala sledovaním otca prostredníctvom detektívnej kancelárie, tento dôkaz senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 2:1 pripustil stotožňujúc sa väčšinovo
s odôvodnením prípustnosti dôkazu prezentovaným matkou.“
