Založenie dcérskej SE

Základné otázky založenia dcérskej SE

Ďalšou formou založenia SE je založenie dcérskej – joint-ventura SE. Tento spôsob založenia je najbližší tradičnému chápaniu pojmu „založenia.“ Vzhľadom k subjektom je tento spôsob založenia najviac otvorený. Nariadenie SE poukazuje na skutočnosť, že na založení dcérskej SE sa musia podieľať aspoň dva subjekty, ku ktorým možno zaradiť akúkoľvek právnickú osobu  založenú podľa práva niektorého z členských štátov, nie však osoby fyzické.

Zakladateľmi budú teda buď dve spoločnosti bez obmedzenia právnej formy, t.j. všetky obchodné spoločnosti, nielen kapitálové, družstvá a iné právnické osoby verejného alebo súkromného práva okrem neziskových, alebo jedna existujúca SE. Pokiaľ by sa na založení podieľala samotná iná existujúca SE bude jediným zakladateľom i akcionárom dcérskej SE. Naproti tomu fyzické osoby nemôžu byť nikdy zakladateľmi dcérskej SE, a taktiež sa toto obmedzenie bude vzťahovať aj na právnické osoby, ktorým to zakazuje právny poriadok členského štátu, v ktorom má byť zapísané sídlo vzniknutej dcérskej SE.

„Spoločnosti podľa druhého odseku článku 48 zmluvy a iné právnické osoby verejného alebo súkromného práva, založené podľa práva členského štátu, so sídlom a ústredím na území spoločenstva môžu vytvoriť dcérsku SE upísaním ich akcií, ak aspoň dve z nich:

  • sa spravujú právom iného členského štátu, alebo
  • najmenej dva roky majú dcérsku spoločnosť alebo pobočku umiestnenú v inom členskom štáte, ktorá sa spravuje právom iného členského štátu[1]“

Táto povinnosť mať dcérsku spoločnosť alebo organizačnú zložku podniku sa dotýka aspoň dvoch právnických osôb – zakladateľov. Ďalšou podmienkou vyplývajúcou z článku je, že zakladatelia musia spĺňať podmienku vzťahu k rôznym členským štátom. Skutočnosť, že počet akcionárov klesne na jedného nemôže spôsobiť podľa druhej smernice[2] v žiadnom členskom štáte zrušenie SE, i napriek tomu, že SE musia založiť najmenej dva subjekty.[3]

Nariadenie SE neobsahuje meritórnu úpravu postupu založenia, naopak v čl. 36 odkazuje na použitie národnej legislatívy jednotlivých členských štátov, keď hovorí: „Spoločnosti a iné právnické osoby zúčastňujúce sa na takejto operácii sa spravujú ich vnútroštátnymi právnymi predpismi upravujúcimi takúto účasť pri zakladaní dcérskej spoločnosti vo forme akciovej spoločnosti[4].“ Napr. právnické osoby verejného sektora sa bez všetkého nemôžu zúčastniť založenia obchodnej spoločnosti, preto má tento odkaz v čl. 36 význam. V zmysle čl. 15 Nariadenia SE sa bude aplikovať národné právo štátu, v ktorom bude sídlo dcérskej SE. Ak teda bude mať dcérska SE sídlo na území SR, postup založenia sa bude riadiť jednak všeobecnými ustanoveniami o založení spoločnosti podľa ustanovení §57 až 60 OBZ, jednak osobitnými ustanoveniami OBZ o simultánnom založení akciovej spoločnosti.[5]

Ako už vyplýva zo samotného obsahu, sukcesívne založenie dcérskej SE je vylúčené, a zakladanie sa povinne uskutočňuje simultánnym spôsobom založenia, t.j. bez verejného upisovania akcií. V otázkach obligatórneho a fakultatívneho obsahu stanov dôjde k modifikácii príslušnými ustanoveniami Nariadenia SE.

Proces založenia dcérskej SE

Tento postup založenia dcérskej SE môže byť využitý za účelom vyhnutia sa komplikovaným a na predpoklady náročným postupom fúzie alebo holdingovej SE. Proces založenia dcérskej SE podlieha predpisom toho členského štátu, na území ktorého bude mať dcérska SE svoje zapísané sídlo[6] a je obdobný zmene právnej formy spoločnosti obsiahnutej v § 69b OBZ. Nedochádza k zániku pôvodnej a vzniku novej právnickej osoby. Základným dokumentom pre celý proces je návrh projektu zmeny právnej formy, ktorý zostaví predstavenstvo /správny orgán/ dotknutej a.s. Založenie dcérskej SE nemusí podľa zákona schvaľovať valné zhromaždenie; táto kompetencia je plne v rukách predstavenstva, prípadne podľa vnútorných predpisov spoločnosti vyžaduje súhlas dozornej rady.

Vytvorenie dcérskej SE už existujúcej SE predstavuje tzv. derivatívne založenie, pri ktorom sa nevyžaduje kritérium supranacionálnosti. Existujúca SE teda môže vytvoriť dcérsku spoločnosť vo forme SE aj bez spoluúčasti iných subjektov.

K tejto forme založenia má prístup najširší okruh subjektov, nielen kapitálové spoločnosti. Zakladatelia musia doložiť naplnenie predpokladov čl. 2 ods. 3 písm. b) Nariadenia SE ku dňu založenia dcérskej SE. Ku ktorému dňu je založená následne vyplynie z právneho poriadku štátu, v ktorom bude mať zapísané sídlo. [7]

Simultánne založenie dcérskej SE

SE môže založiť jednu alebo viac dcérskych spoločností vo forme SE. Legislatíva členských štátov, v ktorom má SE sídlo nemôže obmedziť počet dcérskych SE. Ako vyplýva z porovnania s dikciou dvanástej smernice, môže zakázať založenie ďalšej SE v prípade SE, ktorá má jediného akcionára. V SR sa toto obmedzenie neuplatňuje, nakoľko slovenské právo neobmedzuje a.s., ktorá má jediného akcionára, aby založila ďalšiu a.s. Samotné Nariadenie SE rieši v čl. 3 ods. 2 možnosť, keď právo dcérskej SE nepredpokladá existenciu a.s. s jediným spoločníkom. Ustanovuje, že „…právna úprava členského štátu, v ktorom má dcérska SE sídlo, ktorá vyžaduje, aby akciová spoločnosť mala viac ako jedného spoločníka, sa nevzťahuje na dcérsku SE. Ustanovenia vnútroštátneho práva vykonávajúce dvanástu smernicu Rady (89/667/EHS) v oblasti práva obchodných spoločností z 21. decembra 1989 o obchodných spoločnostiach s ručením obmedzením s jediným spoločníkom sa primerane uplatnia na SE.“[8] V SR predpokladá OBZ založenie a.s. aj jediným zakladateľom. Z daného vyplýva, že nie je potrebné postupovať odlišne od vnútroštátnych predpisov.

Sukcesívne založenie dcérskej SE

Nariadenie SE počíta len so simultánnym založením dcérskej SE. Sukcesívne založenie však nevylučuje, čo potvrdzuje aj ods. 12 preambuly Nariadenia SE: „Vnútroštátne právne úpravy vzťahujúce sa na akciové spoločnosti, ktoré ponúkajú svoje cenné papiere verejnosti a na obchody s cennými papiermi by sa mali tiež uplatniť v prípadoch, kde sa SE vytvorí prostredníctvom ponuky cenných papierov verejnosti a SE, ktoré chcú využiť takéto finančné nástroje.“[9]

Sukcesívne založenie – založenie s verejným upísaním akcií, je možné a až na osoby upisujúce svoje akcie musia byť všetci zakladatelia právnickými osobami.[10]

Pri transeurópskych projektoch, pre ktoré je SE čiastočne určená, by uvedený spôsob založenia mohol byť efektívnejší, pretože by zjednodušil vracanie investovaných prostriedkov zakladateľom (zrušenie spoločnosti by nebolo nutné) v prípade, že by o projekt neprejavilo záujem dostatok investorov.[11] To je pomerne bežný postup v USA.

  1. Nariadenie SE, ref 7, čl. 2 ods. 3.
  2. Druhá smernica Rady č. 77/91/EHS z 13.12.1976.
  3. Augustinič, ref 49, s. 187.
  4. Nariadenie SE, ref 7, čl. 36.
  5. Augustinič, ref 49, s. 189.
  6. Nariadenie SE, ref 7, čl. 36.
  7. Dedič, ref 44, s. 74
  8. Nariadenie SE, ref 7, čl. 3 ods. 2.
  9. Nariadenie SE, ref 7, (12) preambuly.
  10. Nariadenie SE, ref 7, čl. 2 ods. 3.
  11. Hodál, ref 6, s. 189.

Máte záujem o naše právne služby?

Kontaktujte nás

Mobil

+421 915 046 749 (8-18 h Po-Pia)

Adresa

AKMV advokátska kancelária s. r. o. Pluhová 17, 831 03 Bratislava Slovenská republika
IČO:47 095 652 IČ DPH:SK 2023819710

Otázky z poradne

Ako založiť upratovaciu firmu?

Predpokladom pre podnikanie v upratovacích službách je osvedčenie o živnostenskom oprávnení na voľnú živnosť „Čistiace a upratovacie služby“ (poradové číslo 8101), ktorá je viazaná...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Vymenovanie / odvolanie prokuristu v občianskom združení

Chceli by sme v občianskom združení pomoc pri vymenovaní / odvolaní prokuristu. Je vôbec vymenovanie prokuristu v občianskom združení možné? Od kedy...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Moja mama je dlhodobo PN, môžem jej založiť nadáciu?

Obraciam sa na Vás s prosbou poradiť. Moja mamina je dlhodobo na PN, má za sebou operácie, veľké bolesti chrtice....

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ
Zobraziť všetky z rovnakej kategórie