Založenie SE – 3. časť (Pramene práva)

Pramene práva podľa čl. 9 Nariadenia SE

Úprava prameňov právneho inštitútu SE je rozdelená medzi Nariadenie SE, Smernicu o SE, stanovy a právo členského štátu, v ktorom má SE umiestnené svoje sídlo.[1]

SE sa primárne riadi Nariadením SE a primárnym právom ES, t.j. zakladajúcimi zmluvami ES a EÚ, zmluvy doplňujúce, meniace a zmluvy o pristúpení jednotlivých členských štátov  EÚ/ES.Čl. 9 Nariadenia SE upravuje svojím znením hierarchiu jednotlivých prameňov práva pri ich aplikácii na SE v statusových záležitostiach. Podľa tohto ustanovenia sa SE spravuje:

  1. Nariadením SE, ktoré sa stalo súčasťou slovenského právneho poriadku vstupom SR do EÚ[2]; územná pôsobnosť Nariadenia SE zahŕňa členské štáty Európskeho spoločenstva (ďalej len „ES“); na základe Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“)[3] z r. 1994 a rozhodnutia Spoločného výboru EHP č. 95/2002 zo dňa 25.6.2002, sa Nariadenie SE aplikuje aj v Lichtenštajnsku, Nórsku a na Islande – členské štáty Európskeho združenia voľného obchodu (ďalej len „EZVO“).
  2. V prípadoch výslovne uvedených v Nariadení SE ustanoveniami stanov SE.
  3. V prípadoch neupravených Nariadením SE[4] alebo v prípadoch čiastočnej úpravy vo veciach neupravených Nariadením SE:
    1. ustanoveniami právnych predpisov prijatých členskými štátmi pri vykonávaní opatrení spoločenstva týkajúcich sa výslovne SE; v SR ustanoveniami Zákona o SE;
    2. ustanoveniami právnych predpisov členských štátov uplatniteľných na a.s. založenú podľa práva členského štátu, v ktorom má SE sídlo; v SR ustanoveniami OBZ o akciovej spoločnosti;
    3. ustanoveniami jej stanov za rovnakých podmienok ako v prípade a.s. založenej podľa práva členského štátu, v ktorom má SE sídlo.[5]

Vzťah Nariadenia SE k národnej právnej úprave

Podľa uvedenej hierarchie je Nariadenie SE ako prameň sekundárneho práva ES, súčasť komunitárneho práva (acquis comunataire), prednostne aplikovateľné pred národnými právnymi normami. Nariadenie SE má zásadne kogentný charakter, tzn. odchýlenie je možné, len keď to samo výslovne dovoľuje a to spôsobom, ktorý nariaďuje. Povinnosť uprednostniť jeho aplikáciu vždy pred národným právnym poriadkom má každý súd alebo iný orgán verejnej moci.

V prípade vecnej zhodnosti národnej úpravy s úpravou v Nariadení SE sa aplikuje vždy Nariadenie SE bez úvahy o ďalšej diskusii.[6] Nakoľko Nariadenie SE obsahuje len základné otázky právnej úpravy a.s. (otázky vzniku SE, základné otázky postavenia SE, štruktúru jednotlivých orgánov a niekoľko ustanovení dotýkajúcich sa účtovníctva a zániku SE), v niektorých miestach dokonca samo odkazuje na národnú akciovú úpravu konkrétnych záležitostí[7] (napr. č. 5, 15, 47), vzniká pomerne komplikovaný systém vzťahov medzi Nariadením SE a ostatnými prameňmi práva SE. Národným právom sa pritom myslí právo členského štátu sídla SE. Prípadná kolízia môže vzniknúť pri porušení povinnosti SE mať hlavnú správu v štáte zapísaného sídla.

SE je upravené Nariadením SE s cieľom zabezpečiť, aby sa hospodárska jednotka podnikateľa zhodovala s jeho právnou jednotkou. To znamená, aby registrované sídlo spoločnosti bolo totožné s ústredím riadenia spoločnosti, t.j. s faktickým sídlom.[8]

Nie je však nutné, aby Nariadenie SE obsahovalo úpravu explicitne. V skutočnosti je vplyv národného akciové práva v štáte, v ktorom má SE svoje sídlo, na štruktúru či podobu SE dosť veľký. Prakticky národná akciová úprava ingeruje do všetkých oblastí života SE, s výnimkou niekoľkých málo inštitútov, ktoré Nariadenie o SE upravuje relatívne komplexne.[9] Medzery možno vyplniť aj len samotným výkladom ustanovení Nariadenia SE, resp. aplikáciou všeobecných zásad, na ktorých Nariadenie SE spočíva.

Medzery v úprave Nariadenia SE, resp. otázky vôbec neupravené, sa riadia na základe odkazov právom členských štátov.[10] Odkazy majú v Nariadení SE dve funkcie: rozhraničenie teritoriálnej pôsobnosti práva rôznych členských štátov (kolízna) a rozhraničenie pôsobnosti komunitárneho práva a práva členských štátov.[11] Tieto odkazy nariaďujú aplikáciu práva členského štátu na právne vzťahy, na ktoré by sa inak vnútroštátne právo nevzťahovalo, pretože SE nie je a.s. upravenou vnútroštátnym akciovým právom. Právo členského štátu sa teda nepoužije z vlastnej normatívnej sily, ale na základe splnomocnenia v Nariadení SE.[12] Odkazy vždy nemusia odkazovať na právo štátu sídla SE. V niektorých prípadoch, pokiaľ by sa v danej veci použilo na bežnú a.s., môže ísť aj o právo iného štátu.[13]

Stanovy SE

Stanovy sú základným dokumentom každej a.s., ktorým sa sekundárne riadi SE. Vzhľadom k ich obsahu a dôležitosti stoja ako prameň práva medzi Nariadením SE a vnútroštátnym právom. Odchýlenie stanov od NOSE je možné len za podmienky, že to Nariadenie SE výslovne dovoľuje. V prípade rozporu stanov s Nariadením SE, budú neúčinné a neaplikovateľné v tej časti, ktorá je v rozpore. Otázka, či pôjde o relatívnu, resp. absolútnu neplatnosť rozporných častí stanov, nie je jednoznačná, možno však vzhľadom k subsidiarite národného akciového práva vyvodiť záver o ich absolútnej neplatnosti.

Vykonávacie predpisy

V prípadoch, ktoré neupravuje Nariadenie SE vôbec, resp. upravuje ich len čiastočne, sa použijú ustanovenia národného zákona – v SR zákona č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov[14], prijatého k prevedeniu tých článkov SE, ktoré počítajú s národnou právnou úpravou určitých špecifických otázok SE. Prijatie vykonávacieho zákona vyplýva z čl. 68 Nariadenia SE, podľa ktorého členským štátom vyplýva povinnosť prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania Nariadenia SE. Súčasne sa v čl. 9 ods. 2 Nariadenia SE zabezpečuje, že všetky predpisy vydané pre SE budú v súlade s harmonizáciou, ktorá už v Spoločenstve prebehla: „Ustanovenia právnych predpisov prijatých členskými štátmi osobitne pre SE musia byť v súlade so smernicami uplatniteľnými na akciové spoločnosti podľa prílohy 1.“ Predkladaný návrh zákona o SE predstavuje „doplnkovú“ právnu úpravu k Nariadeniu SE. Pokiaľ by národný zákonodarca prijal úpravu, ktorá by bol odchylná od národného akciového práva špeciálne pre SE bez predchádzajúceho odkazu plynúceho z Nariadenia SE, stanú sa odchylné ustanovenia národnej legislatívy neaplikovateľné, tzn. fakticky neúčinné.

Návrh zákona o SE neupravuje otázky priamo upravené Nariadením SE (čo by predstavovalo nadbytočnú duplicitu) a rieši buď otázky, ktoré Nariadenie SE výslovne ponecháva na „národnú úpravu“, alebo zmenou a doplnením národnej právnej úpravy zabezpečuje súlad našej vnútroštátnej právnej úpravy s jednotlivými článkami Nariadenia SE. SE ako osobitná „európska“ právna forma je regulovaná v prvom rade priamo nariadením a každá ďalšia právna regulácia (primerané uplatnenie ustanovení o obchodných spoločnostiach) je len doplňujúca, tzn. že priamo z právnej sily Nariadenia SE vyplýva, že niektoré ustanovenia OBZ, aj napriek všeobecnému odkazu, sa na SE neuplatnia, pretože nie sú zlučiteľné s režimom Nariadenia SE. Nariadenie SE a zákon o SE upravujú založenie a riadenie SE – obchodných spoločností s európskou dimenziou, pričom odstránili prekážky vznikajúce v dôsledku rozdielov vo vnútroštátnych právnych úpravách práva obchodných spoločností.[15]

Vykonávací predpis k Nariadeniu SE by mal upravovať najmä tieto záležitosti:

  • (čl. 68 ods. 2) každý členský štát musí určiť príslušné orgány za účelom administratívnych úkonov týkajúcich sa SE
  • (čl. 12 ods. 4) bez rozhodnutia valného zhromaždenia pri zmene dohody o zapojení zamestnancov možnosť zmeny stanov
  • (čl. 7 druhá veta) povinnosť umiestnenia ústredia a sídla na rovnakom mieste
  • Vznik SE:
    • (čl. 24, čl. 34) ochrana minoritných akcionárov a veriteľov v prípade fúzie a založením holdingovej SE
    • (čl. 19) nesúhlas štátneho orgánu s účasťou spoločnosti na založení SE fúziou
    • (čl. 37 ods. 8) podmienenie zmeny a.s. na SE súhlasom orgánu s účasťou zamestnancov – dozornej rady
    • publicita pri založení holdingovej SE

Organizácia SE

Dualistická SE:

  • (čl. 39 ods. 2) voľba riadiaceho orgánu valným zhromaždením
  • (čl. 39 ods. 3) maximálna doba, po ktorú môže byť člen dozorného orgánu nominovaný do riadiaceho orgánu
  • (čl. 39 ods. 4 a čl. 40 ods. 3) minimálny/maximálny počet členov dozorného a riadiaceho orgánu
  • (čl. 41 ods. 3) právo každého člena dozorného orgánu na informácie o riadení spoločnosti
  • (čl. 48 ods. 1) právo dozorného orgánu vyhradiť si záležitosti , ku ktorým potrebuje riadiaci orgán jeho súhlas

Monistická SE: (čl. 43 ods. 4) – nutnosť komplexnej úpravy

  • (čl. 48 ods. 2) katalóg úkonov, ku ktorým je potrebné výslovné rozhodnutie správneho orgánu alebo schválenie dozorným orgánom
  • (čl. 50 ods. 1) možnosť podriadiť rozhodovanie správneho a dozorného orgánu s účasťou zamestnancov predpisom vzťahujúcim sa na a.s.

Valné zhromaždenie

  • (čl. 54 ods. 1) možnosť odloženia prvého valného zhromaždenia v rámci 18 mesiacov od vzniku SE
  • (čl. 55 ods. 1 a čl. 56) minimálny podiel na základnom imaní, ktorý potrebuje menšina akcionárov na zvolanie valného zhromaždenia alebo doplnenie jej programu
  • (čl. 59 ods. 2) možnosť zmeny stanov jednoduchou väčšinou hlasov pri zastúpení aspoň polovice základného imania na valnom zhromaždení

Premiestnenie sídla do iného členského štátu

  • (čl. 8 ods. 5) ochrana nesúhlasiacich minoritných akcionárov
  • (čl. 8 ods. 7) podrobnosti ochrany veriteľov, prípadne rozšírenie
  • (čl. 8 ods. 14) nesúhlas štátneho orgánu

Možnosť stanovenia povinnosti uvádzať základný kapitál a zverejňovať výročnú správu a účtovné závierky v národnej mene (čl. 67).“[16]

Národné akciové právo

Na záležitosti, ktoré nie sú upravené Nariadením SE, odkazom na stanovy spoločnosti alebo vykonávacím zákonom, sa budú subsidiárne používať ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce postavenie a činnosť a.s. Aplikácia bežného akciového práva na nadnárodnú právnu formu má určité špecifiká. Prvým je fakt, že pri aplikácii bežného akciového práva je nutné vždy skúmať, či nejde o nepriamu diskrimináciu SE voči národným a.s. Druhým je skutočnosť, že nakoľko môže mať SE inú organizačnú štruktúru ako je organizačná štruktúra národnej a.s., je treba spresniť jeho aplikáciu i pre tento prípad.

Smernica Rady EÚ č. 2001/86/ES, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení

V európskom práve je problematika európskej spoločnosti upravená aj v smernici Rady EÚ č. 2001/86/ES, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení (ďalej len smernica o SE).

  1. SR pristúpila k EÚ spolu s ďalšími deviatimi európskymi krajinami 1.5.2004.
  2. Európsky hospodársky priestor (European Economic Area – EEA) je integračné zoskupenie Európskeho spoločenstva (EÚ), jej 27 členských štátov (25. júla 2007 bola podpísaná dohoda o rozšírení EHP o Rumunsko a Bulharsko) a členských štátov Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO, okrem Švajčiarska). EHP bol založený zmluvou z roku 1992, ktorá vstúpila do platnosti v roku 1994. Cieľmi EHP je zavedenie štyroch slobôd: sloboda pohybu osôb, služieb, tovaru a kapitálu.
  3. Z logického výkladu vyplýva, že Nariadenie SE upravuje týmto odkazom len otázky patriace do aplikačného rozsahu Nariadenia SE.
  4. Nariadenie SE, ref 7, čl. 9.
  5. Tzv. Rangkollision
  6. Nariadenie SE odkazuje spravidla na „právne predpisy členských štátov.“ Otázkou zostáva, či odkazy zahŕňajú aj judikatúru, príp. právne obyčaje. Nakoľko by tieto predpisy pravdepodobne stratili veľkú časť svojho významu, je potrebné odpovedať na túto otázku kladne.
  7. Nariadenie SE, ref 7, čl. 7.
  8. Napr. premiestnenie sídla z jedného členského štátu do druhého.
  9. Až 84 odkazov sa nachádza v dohromady 70 článkoch NOSE. Pozri Theisen, M. R., Wenz, M. Die Europäische Aktiengesellschaft, Recht, Steuern und Betriebwirtschaft der Societas Europaea (SE). 2002, s. 258.
  10. Wagner, J: Die Bestimmung des auf die SE anwendaren Rechts. 2000, s. 986.
  11. Hodál, ref 75, s. 138.
  12. Napr. vydanie dlhopisu sa riadi právom štátu emisie.
  13. Návrh zákona o SE bol predložený v rámci plnenia Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004 uložených na mesiac máj. Prijatie uvedeného právneho predpisu predstavuje plnenie záväzkov SR vyplývajúcich z jej členstva v EÚ a vychádza z požiadavky na harmonizáciu nášho právneho poriadku s právom EÚ. Návrhom zákona o SE sa vykonávajú ustanovenia Nariadenia SE, ktoré je ako právny akt ES v dôsledku svojej právnej povahy priamo záväzné na území jednotlivých členských štátov. Uvedené Nariadenie SE nadobudlo účinnosť pre členské štáty 8.10.2004, tento dátum účinnosti sa vzťahoval aj na SR. Legislatívny proces vo vzťahu k vykonávaciemu zákonu k tomuto Nariadeniu SE, ktorý by umožnil priamu aplikáciu Nariadenia SE na území SR, musel byť ukončený najneskôr k tomuto dátumu.
  14. Predkladacia správa k návrhu zákona o SE
  15. Hodál, ref 75, s. 146-147.

Máte záujem o naše právne služby?

Kontaktujte nás

Kontaktný formulár

Mobil

+421 915 046 749 (8-18 h Po-Pia)

Adresa

AKMV advokátska kancelária s. r. o. Pluhová 17, 831 03 Bratislava Slovenská republika
IČO:47 095 652 IČ DPH:SK 2023819710

Otázky z poradne

Ako založiť upratovaciu firmu?

Predpokladom pre podnikanie v upratovacích službách je osvedčenie o živnostenskom oprávnení na voľnú živnosť „Čistiace a upratovacie služby“ (poradové číslo 8101), ktorá je viazaná...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Vymenovanie / odvolanie prokuristu v občianskom združení

Chceli by sme v občianskom združení pomoc pri vymenovaní / odvolaní prokuristu. Je vôbec vymenovanie prokuristu v občianskom združení možné? Od kedy...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Moja mama je dlhodobo PN, môžem jej založiť nadáciu?

Obraciam sa na Vás s prosbou poradiť. Moja mamina je dlhodobo na PN, má za sebou operácie, veľké bolesti chrtice....

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ
Zobraziť všetky z rovnakej kategórie