Zúženie BSM počas trvania manželstva notárskou zápisnicou, poplatky

Ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Občiansky zákonník“) upravuje v ustanovení § 143a možnosti modifikácie bezpodielového spoluvlastníctva, teda tzv. dohody, ktorými je možné upraviť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zo zákonných ustanovení vyplýva možnosť uzatvoriť viacero druhov dohôd. Najčastejšie dochádza k rozšíreniu bezpodielového spoluvlastníctva, k dohode o vzniku bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva či k zúženiu bezpodielového spoluvlastníctva, ktorému sa budeme venovať v nasledujúcom článku. Zdôrazňujeme, že všetky uvedene dohody sa uzatvárajú počas manželstva. 

Zúženie bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „BSM“) je jednou z možností, ako môžu manželia modifikovať BSM. Každá dohoda o zúžení BSM musí spĺňať všeobecné predpoklady, nedodržanie ktorých je sankcionované absolútnou neplatnosťou právneho úkonu pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ide o tieto predpoklady, ktoré musia byť splnené:

Dohodu o zúžení BSM je možné uzatvoriť výlučne počas trvania manželstva, z čoho je pri použití argumentu a contrario vylúčené jej uzatvorenie pred manželstvom ako istá forma predmanželskej zmluvy (ktorú právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje uzatvoriť). Rovnako sa jej uzatvorenie nepripúšťa po zániku manželstva.

Dohoda o zúžení BSM musí mať obligatórne formu notárskej zápisnice podľa ustanovenie § 46 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších právnych predpisov. Pri nedodržaní zákonom stanovenej formy by sme museli považovať tento právny úkon za absolútne neplatný v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 

Dohoda o zúžení BSM sa nemôže vzťahovať na veci, ktoré manželia nadobudli ešte pred uzatvorením dohody o zúžení BSM, ale len na tie veci, ktoré sa stanú predmetom BSM v budúcnosti po uzatvorení dohody o zúžení BSM. „Dohoda podľa § 143a Občianskeho zákonníka môže upravovať len režim nadobúdania vecí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v budúcnosti, ale sama osebe nemôže byť právnym titulom pre zmenu vlastníckych vzťahov manželov založených pred jej uzavretím.“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa zo dňa 31.07.2007, spisová značka: 2 Sž – o – KS 93/2006). Ak teda vlastnia manželia nehnuteľnosť, ktorá je už v BSM, nie je možné tento majetok vylúčiť dohodou o zúžení BSM notárskou zápisnicou. Vylúčenie by prichádzalo do úvahy, keby sa manželia rozhodli kúpiť nehnuteľnosť, ktorú ešte nenadobudli. Postup je taký, že najprv sa uzavrie dohoda o zúžení BSM a až potom kúpna zmluva.

Retroaktivita je vylúčená z dôvodu ochrany dobromyseľnosti tretích osôb, ktoré vstupujú do právnych vzťahov s manželmi. Z uvedeného vyplýva, že ak si manželia počas trvania manželstva zakúpili spoločný pozemok, nemôžu následne tento pozemok dohodou o zúžení BSM vylúčiť z BSM. Zúženie BSM by prichádzalo do úvahy v tom prípade, ak by manželia zamýšľali zakúpiť pozemok, najskôr by spísali dohodu o zúžení BSM, v ktorej by napríklad uviedli, že všetky nehnuteľnosti, ktoré nadobudnú v budúcnosti, budú vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov. 

Podstatou dohody o zúžení BSM je zúžiť rozsah BSM v porovnaní s rozsahom, ktorý ustanovuje Občiansky zákonník. Manželia sa môžu týmto spôsobom dohodnúť, že veci, ktoré by inak patrili do BSM, budú vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov napr. vyplatený príjem je štandardne predmetom BSM, avšak manželia sa môžu dohodnúť práve dohodou o zúžení BSM, že tento príjem bude výlučným vlastníctvom manžela, ktorému je vyplatený. (Čo patrí do BSM? – prečítajte si náš článok). 

Obdobne je možné dohodou zúžiť bezpodielového spoluvlastníctvo tak, že veci, ktoré by inak boli predmetom BSM budú predmetom podielového spoluvlastníctva. Napríklad kúpou rodinného domu za peniaze patriace do BSM by sa manželia stali bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu. Pokiaľ by však vopred uzatvorili dohodu o zúžení BSM, ktorej obsahom by bolo, že všetky nehnuteľnosti manželia nadobúdajú do podielového spoluvlastníctva, nebude rodinný dom patriť do bezpodielového spoluvlastníctva, ale do podielového spoluvlastníctva. Z uvedeného vyplýva, že tento majetok by nebol následne predmetom vyporiadania, ak by bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo. 

K zúženiu BSM môže dôjsť hneď po uzavretí manželstva alebo kedykoľvek neskôr počas jeho trvania. Pokiaľ chcú manželia zúžiť BSM hneď po uzavretím manželstva, ide o jednoduchší spôsob, nakoľko je veľký predpoklad, že nebudú mať v bezpodielovom spoluvlastníctve ešte takmer nič. Táto skutočnosť, či manželia majú alebo nemajú v bezpodielovom spoluvlastníctve nejaké veci je rozhodujúca, nakoľko po uzavretí dohody o zúžení BSM je potrebné vykonať vyporiadanie. 

Dohoda o zúžení BSM nie je právnym titulom vzniku vlastníckeho práva. Na základe tejto dohody musí byť následne uzatvorená niektorá zo scudzovacích zmlúv podľa Občianskeho zákonníka (napr. kúpna zmluva, zámenná zmluva), ktoré sú právnymi titulmi, na základe ktorých nadobudne niektorý z manželov výlučne vlastníctvo k veci, prípadne obaja manželia založia spoluvlastnícky vzťah. Ak manželia uzavrú dohodu o zúžení BSM, ktorej predmetom bude, že lesnú pôdu, ktorú si v budúcnosti zakúpia budú mať v podielovom spoluvlastníctve, samotná kúpa lesnej pôdy bude vyžadovať uzatvorenie kúpnej zmluvy (titulus) a vklad do katastra (modus) na vznik podielového spoluvlastníctva manželov. Dohoda o zúžení BSM nebude na vznik vlastníckeho práva postačujúca. 

Pokiaľ by dohoda o zúžení BSM manželov ukracovala uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, bolo by jej možné za podmienok stanovených v § 42a Občianskeho zákonníka odporovať, a v prípade úspechu veriteľa by bola voči nemu právne neúčinná. Dôvodom je, že ak bola vec v BSM dlžníka a jeho manžela, pohľadávku veriteľa bolo možno podľa § 147 Občianskeho zákonníka uspokojiť z majetku patriaceho do BSM. 

Dohody o zúžení BSM sú ex lege neplatné v prípade, ak boli uzavreté počas 6 mesiacov prechádzajúcich vyhláseniu konkurzu. 

Keďže zúženie BSM Občiansky zákonník vyžaduje formu notárskej zápisnice, bude potrebné počítať s výdavkami na jej spísanie. Výpočet odmeny notára za spísanie notárskej zápisnice upravuje Vyhláška o odmenách a náhradách notárov nasledovne: „Ak nemožno základ určiť alebo ak ho možno určiť len s nepomernými ťažkosťami … 66,39 eura.“ K týmto poplatkom notára je potrebné prirátať našu odmenu za právne služby v danej oblasti (spísanie scudzovacej zmluvy, zavkladovanie na katastri nehnuteľností a súvisiace právne poradenstvo). 

Hlavným obmedzením zúženia BSM je skutočnosť, že manželia nemôžu BSM úplne vylúčiť. Istý spôsob obmedzenia BSM je možné vidieť aj v účinkoch dohody o zúžení BSM do budúcnosti, o ktorých sme sa už zmienili v úvode článku. 

Prečítajte si aj: Ako zrušiť BSM počas manželstva

Zúženie BSM sa v praxi pomerne často využíva v prípade, ak si chcel jeden z manželov na trvania manželstva zobrať úver v banke výlučne na seba. V týchto prípadoch bude banka od žiadateľa o úver, ktorý je ženatý / vydatá žiadať predloženie dohody o zúžení BSM, ktorá musí byť vyhotovená vo forme notárskej zápisnice. Na základe tejto zápisnice banka umožní poskytnutie úveru len jednému z manželov.

Obsahom dohody o zúžení BSM môže byť aj skutočnosť, že všetky veci nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy, prípadne kúpnej zmluvy s vopred určeným obsahom, budú vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, prípadne v podielovom spoluvlastníctve oboch manželov. Kúpnou zmluvou sa môže nadobudnúť tak hnuteľná vec ako aj nehnuteľnosť. Dohodu o zúžení BSM môže v praxi vypracovať iba notár vo forme notárskej zápisnice. Všetky podmienky o obsahu dohody je najlepšie konzultovať priamo s ním.

Jednotlivo alebo druhovo určená vec?

Uvádzame aj dva protichodné názory k otázke, či je možné určiť predmet zúžemia BSM aj všeobecne. „Pritom pripomenieme, že dohoda môže smerovať k majetku a záväzkom pro futuro, ale aj už nadobudnutým a môže sa vzťahovať na majetkové hodnoty a záväzky druhovo i jednotlivo určené.“ (Komentár EPI)

„Dohody o rozšírení alebo zúžení bezpodielového spoluvlastníctva sa týkajú majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve ako takého a nemôžu sa týkať individuálne určenej veci. Vychádzame z toho, že prvá veta ustanovenia § 143a ods. 1 OZ hovorí o „rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva“. Z toho dôvodu by dohoda mala mať druhový charakter. Jej predmetom nemôže byť teda majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve vymedzený ad concretum, ale iba majetok určený ad abstractum.“ (Komentár Oz EPI)

Uvádzame aj jeden rozsudok: „Odvolací soud se ztotožnil s výkladem dohody o zúžení bezpodílového spoluvlastnictví účastníků ze dne 28. listopadu 1994. Uvedl, že z této dohody jednoznačně a určitě vyplývá, že „projevem vůle obou účastníků bylo, aby výlučným vlastnictvím žalobkyně byly veškeré nemovitosti, tedy nejenom nemovitosti, které účastníci mohli vlastnit ke dni uzavření dohody, ale i nemovitosti nabyté v budoucnu“. Nepřisvědčil výkladu žalovaného, že smyslem dohody bylo řešit pouze rozestavěnou chatu. Jazykovým a systematickým výkladem, kdy v textu je užit budoucí čas [„výlučným vlastnictvím jmenované (žalobkyně) budou všechny nemovitosti“], lze dovodit, že účelem dohody bylo řešit vlastnické vztahy k nemovitostem nabytým v budoucnu. Takový výklad je v souladu s ustálenou judikaturou obecných soudů i Ústavního soudu České republiky (dále „Ústavní soud“). Podle stanoviska pléna Ústavního soudu ze dne 10. září 1996, sp. zn. Pl. ÚS – st. 2/96, „dohody podle § 143a obč. zák. lze uzavírat jen ohledně majetku, který má být v budoucnu trvale nabyt“. Stejný názor Ústavní soud vyslovil v nálezu ve věci sp. zn. I. ÚS 86/95. Uzavření kupní smlouvy ze dne 19. listopadu 1997 oběma účastníky je tak v rozporu s jejich ujednáním v dohodě ze dne 28. listopadu 1994.“ (EPI Rozsudok)

„V literatúre a aplikačnej praxi sa vyskytujú rôzne názory na to, či sa dohoda podľa § 143a ods. 1 OZ môže týkať iba jednotlivých konkrétnych častí majetku (ad concretum) alebo iba všeobecnej zmeny rozšírenia alebo zúženia predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov vymedzeného v § 143 OZ (ad abstractum). Na jednej strane sa argumentuje znením tohto zákonného ustanovenia a úmyslom zákonodarcu umožniť modifikáciu iba všeobecne vo vzťahu k zákonnému vymedzeniu predmetu bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa uvedeného výkladu je neprípustné takúto dohodu formulovať konkrétne. Dohoda uzatvorená podľa § 143a OZ môže mať za následok iba rozšírenie alebo zúženie rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý je upravený v § 143 OZ a nemôže sa vzťahovať iba na individuálne určené časti majetku. Zástancovia opačného názoru považujú uvedený výklad za neprípustne reštriktívny s poukazom na to, že občianske právo je založené na princípe zmluvnej voľnosti, ktorý môže byť obmedzený iba zákonom, a nie povahou veci a ktorý preto pripúšťa dohodou podľa § 143a OZ upraviť aj práva a povinnosti manželov vo vzťahu k jednotlivým veciam. Domnievame sa, že je namieste vychádzať z princípu zmluvnej autonómie v oblasti majetkových vzťahov medzi manželmi, a preto žiaduce pripustiť výklad, podľa ktorého manželia môžu rozsah bezpodielového spoluvlastníctva upraviť zmluvne odlišne od zákona aj vo vzťahu k jednotlivým individuálne určeným majetkovým hodnotám. Český zákonodarca v novelizovanom znení § 143a občanského zákoníka po novele vykonanej zákonom č. 91/1998 Sb. umožnil dohodou medzi manželmi upraviť aj len jednotlivé majetkové hodnoty a dokonca pripustil, aby manželia mohli zmeniť rozsah svojho majetku nielen pokiaľ ide o majetkové hodnoty nadobudnuté v budúcnosti, ale aj vo vzťahu k veciam, ktoré už tvoria ich spoločný majetok; zároveň sa legislatívne pripustila možnosť obdobnou formou upraviť aj budúce majetkové vzťahy muža a ženy, ktorí ešte len chcú uzavrieť manželstvo (tzv. predmanželská zmluva). Vyššie uvedené výkladové nejasnosti § 143a OZ by z hľadiska úvah de lege ferenda bolo žiaduce odstrániť novelou tohto zákonného ustanovenia.ô (Komentár C.H.Beck)

Ústavný súd ČR, I. ÚS 86/1995: Dohoda podle § 143a ObčZ se netýká jednotlivých částí majetku, nýbrž znamená toliko rozšíření nebo zúžení obecného rozsahu bezpodílového spoluvlastnictví manželů, který je upraven v § 143 ObčZ. Dohoda podle § 143a ObčZ se může týkat jen majetku nabytého v budoucnu (tedy po uzavření této dohody), nemůže však zahrnovat majetek, který byl nabyt před jejím uzavřením. Nelze tedy takovou dohodou zpětně měnit vlastnictví již nabyté.

Prírastky a úžitky k veci nepatriacej do BSM z dôvodu výlučného vlastníctva jedného manžela súčasťou BSM sú. Najvyšší súd Českej republiky svojim rozhodnutím zo dňa 07.03.2015 sp. zn. 22 Cdo 798/2004 judikoval, že prírastky veci vo výlučnom vlastníctve manžela patria do BSM:„Výnosy, užitky a přírůstky věcí patří do bezpodílového spoluvlastnictví manželů, ať již věc sama je v bezpodílovém spoluvlastnictví manželů nebo ve vlastnictví jednoho z manželů. Toto stanovisko se opírá o znění § 143 ObčZ, podle kterého do bezpodílového spoluvlastnictví patří vše, co některý z manželů nabyl za trvání manželství, ledaže by šlo o věc, která je tímto ustanovením z bezpodílového spoluvlastnictví vyňata.“

„Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria výnosy z obchodného podielu. Všetky príjmy plynúce z obchodného podielu budú teda za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov jedným zo zdrojov BSM. Ak aj bude obchodný podiel patriť len jednému z manželov, výnosy z neho ako napríklad podiel na zisku alebo odmena za jeho prevod, budú patriť do BSM, aj v prípade, že obchodný podiel bol nadobudnutý výlučne z prostriedkov oddeleného vlastníctva jedného z manželov.“ (projustice.sk)

Na základe notárskej zápisnice by sa z bezpodielového spoluvlastníctva mohli vyňať napr. príjmy z podnikateľskej činnosti, ktoré získa jeden z manželov, ktorý ako podnikateľ vstupuje do manželstva, prípadne v budúcnosti nadobudnuté obchodné podiely.