AKMV 
Manželstvo s cudzincom alebo manželstvo uzavreté v zahraničí prináša pri rozvode a vyporiadaní majetku viacero právnych špecifík. Vzťahujú sa naň pravidlá európskeho aj slovenského práva, najmä pokiaľ ide o právomoc súdov a rozhodné právo.
Sobáš s cudzincom – je možné rozviesť sa na Slovensku?
Áno, slovenské súdy môžu rozhodovať o rozvode manželstva s cudzím prvkom, ale len za určitých podmienok. Právomoc súdu sa posudzuje podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 (tzv. Brusel II bis), ktoré upravuje medzinárodnú právomoc v manželských veciach.
V zmysle čl. 3 Nariadenia Brusel II bis:
„Vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu,
a) na ktorého území:
i) majú manželia obvyklý pobyt; .
ii) manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva;
iii) má odporca obvyklý pobyt;
iv) v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt;
v) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
vi) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu, alebo
b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia.“
Obvyklý pobyt
Obvyklý pobyt nie je definovaný v nariadení. V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti SDEÚ platí, že: „Obvyklý pobyt na účely určenia právomoci v oblasti zrušenia manželského zväzku sa v zásade vyznačuje dvomi prvkami, a to jednak vôľou dotknutej osoby zriadiť zvyčajné centrum svojich záujmov na určenom mieste a jednak prítomnosťou, ktorá predstavuje dostatočný stupeň stability na území dotknutého členského štátu.”
Rozhodné právo v konaní o rozvod
Na samotné konanie o rozvode sa v Slovenskej republike neuplatňuje nariadenie Rím III, keďže Slovensko sa nezúčastňuje tzv. posilnenej spolupráce. Rozhodné právo sa preto určuje podľa vnútroštátneho práva – § 22 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ZMPS).
- Ak sú obaja manželia občanmi rovnakého štátu, použije sa právo tohto štátu.
- Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, použije sa slovenské právo, bez ohľadu na to, kde sa manželia sobášili alebo kde žijú.
§ 22 ods. 2 ZMPS: „Ak by bolo potrebné použiť cudzí právny poriadok, ktorý by zrušenie manželstva rozvodom nedovoľoval alebo len za okolností mimoriadne obťažných, avšak manželia alebo aspoň jeden z nich žije v Slovenskej republike dlhší čas, použije sa slovenské právo.“
Ako prebieha vyporiadanie majetku?
Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) po rozvode s cudzím prvkom nie je upravené nariadeniami EÚ, keďže ide o oblasť výslovne vyňatú z rozsahu ich pôsobnosti. Právomoc slovenského súdu sa preto určuje podľa ZMPS.
§ 37 ZMPS: „Ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.“
Slovenský súd môže konať (založí si právomoc), ak:
- sa majetok nachádza na území Slovenskej republiky, alebo
- odporca má bydlisko v Slovenskej republike.
Dávame do pozornosti rozhodnutie OS BA II vedené po sp. zn.: 15/103/2011: „Z gramatického aj logického výkladu tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že právomoc slovenského súdu v konaní o majetkových právach, ktorým konaním je nepochybne aj konanie o vyporiadanie BSM, je daná len v prípade, že odporca má na území Slovenskej republiky tento majetok, bez ohľadu na jeho bydlisko (podmieňovacia spojka … a ak … a nie alebo ak …).“
Okrem vyššie uvedeného dávame do pozornosti aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. 1Cdo/37/2017 zo dňa 22. 08.2018: „Podľa § 37 ZMPS, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba) má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Podľa § 37c ZMPS právomoc slovenského súdu môže byť vo vzťahu k osobe založená i návrhom účastníka konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že v čase rozhodnom pre určenie právomoci vec prejednať a rozhodnúť, sa žalovaná skutočne trvale zdržiavala mimo územia Slovenskej republiky… Ani druhá podmienka v zmysle dikcie § 37 ZMPS „ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok“ splnená nebola. Formuláciu uvedeného ustanovenia „ak tu má majetok“ nie je totiž možné vykladať extenzívne v tom duchu, že stačí mať na území Slovenskej republiky akýkoľvek majetok (hoci aj účet v banke a podobne), ale musí ísť práve o ten majetok, ktorý je predmetom konania. Slovenský súd si teda nemôže založiť právomoc v spore o právach viažucich sa k majetku v inom štáte s odôvodnením, že osoba, proti ktorej žaloba smeruje, má na území Slovenskej republiky majetok, ak je tento majetok odlišný od toho, o ktorom sa má v konaní rozhodovať.“
Dôsledok nedostatku právomoci – zastavenie konania
Ak ani podmienky podľa § 37 ZMPS (bydlisko odporcu alebo majetok v SR), ani výnimočné podmienky podľa § 47a ZMPS nie sú splnené, slovenský súd nemá právomoc konať.
§ 47a ZMPS: „Ak podľa tohto oddielu nemá slovenský súd právomoc, môže si vo výnimočných prípadoch túto právomoc založiť, ak sa konanie nemôže účinne začať alebo uskutočniť v cudzine a vec má úzku väzbu na Slovenskú republiku. To platí aj vtedy, že uznanie cudzieho rozhodnutia bolo v Slovenskej republike zamietnuté a v cudzine nemožno uskutočniť nové konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci.“
V takom prípade platí ustanovenie § 9 Civilného sporového poriadku: „Ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.“
Aké právo sa použije na vyporiadanie BSM?
V zmysle § 21 ods. 1 ZMPS: „Osobné a majetkové vzťahy manželov sa spravujú právom štátu, ktorého sú príslušníkmi. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravujú sa tieto vzťahy právom slovenským.“
„Ak sú však manželia príslušníkmi rôznych štátov, z logiky veci vyplýva, že hraničný určovateľ lex patriae nebude vhodný, keďže osobné a majetkové vzťahy je potrené podriadiť iba jednému právnemu režimu. Podľa § 21 ods. 1 ZMPSaP pre manželov s rôznou štátnou príslušnosťou platí, že rozhodné právo bude právo slovenské. Nie je pritom potrebné, aby bol jeden z manželov slovenským občanom. Slovenské právo bude rozhodným právom aj napríklad pre česko-nemecké alebo iné zmiešané manželstvá. Ide o príklad tzv. jednostrannej právnej normy, ktorá namiesto hraničného určovateľa namiereného na akýkoľvek právny poriadok vyhovujúci danému kritériu (napr. štátna príslušnosť) namieri určenie rozhodného práva na jediný možný právny poriadok: slovenský.“ (Zdroj: CSACH, Kristián, a kol. Základy medzinárodného práva súkromného a procesného. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta.)
Z uvedeného vyplýva, že v prípade manželov s rôznou štátnou príslušnosťou sa podľa § 21 ods. 1 ZMPS vždy ako rozhodné právo uplatní slovenské právo, bez ohľadu na to, či je niektorý z manželov slovenským občanom. Tento prístup zabezpečuje jednotnosť a predvídateľnosť v rozhodovaní slovenských súdov pri určení rozhodného práva pre osobné a majetkové vzťahy manželov.
To znamená, že ak má slovenský súd právomoc, aplikuje slovenský režim BSM, aj keď manželstvo bolo uzavreté v štáte s odlišným zákonným majetkovým režimom (napr. oddelené vlastníctvo).
V zmysle § 21 ods. 2 ZMPS: „Dojednaná úprava manželského majetkového práva sa posudzuje podľa právneho poriadku, ktorý bol pre majetkové vzťahy manželov rozhodujúci v čase, keď k úprave došlo.“
„V tejto situácii nejde o výber rozhodného práva iného štátu, ale o výber niektorej z alternatívnych podôb manželských majetkových vzťahov, ktoré poskytuje právny poriadok štátu, ktorého právo je rozhodné. Pre dojednanú úpravu manželského majetkového práva je v § 21 ods. 2 ZMPSaP zavedená časová stabilizácia rozhodného práva. Dojednaná úprava manželského majetkového práva sa posudzuje podľa právneho poriadku, ktorý bol pre majetkové vzťahy manželov rozhodujúci v čase, keď k úprave došlo. Neskoršia zmena štátnej príslušnosti manželov nebude mať vplyv na právo rozhodné pre dojednanú úpravu manželského majetkového práva.“ (Zdroj: CSACH, Kristián, a kol. Základy medzinárodného práva súkromného a procesného. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta).
Ako použiť cudzie rozhodnutie o vyporiadaní BSM na Slovensku?
Podľa § 52 zákona ZMPS: „Listiny vydané súdmi a úradmi v cudzine, ktoré platia na mieste, kde boli vydané, za listiny verejné, majú dôkaznú moc verejných listín aj v Slovenskej republike, ak sú opatrené predpísanými overeniami.“
Podmienkou však je, že musia byť opatrené predpísaným overením – najčastejšie vo forme:
- apostily podľa Haagskeho dohovoru z roku 1961, alebo
- superlegalizácie (v prípade štátov, ktoré nie sú zmluvnou stranou Haagskeho dohovoru)
(Zroj: LYSINA, M. a kol. Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom: Komentár. 1. vyd. Praha: C.H. Beck, 2012.)
Ak slovenský súd rozhodne o vyporiadaní BSM, ktoré zahŕňa nehnuteľnosti v zahraničí, môže nastať problém s uznaním tohto rozhodnutia v zahraničí. I keď slovenský súd môže o nehnuteľnostiach v zahraničí rozhodnúť, neznamená to automaticky, že rozhodnutie bude uznané a vykonané v zahraničí.
V prípade, že slovenský súd nemá právomoc nad celým majetkom (napríklad keď sa časť majetku nachádza v zahraničí), môže rozhodnúť len o nepatrnej časti majetku, pričom konanie v časti o zahraničnom majetku zastaví.
Ak by sa mal vyporiadať BSM na Slovensku, ale väčšina majetku je v zahraničí, môže to viesť k situácii, kde Slovenský súd rozhodne iba o nepatrnom majetku nachádzajúcom sa na území Slovenskej republiky (napríklad nehnuteľnosti, ktoré sú na Slovensku), ale majetok v zahraničí nebude súdom v SR priamo ovplyvnený. V tomto prípade bude potrebné vyhľadať právne riešenie v zahraničí, ako je začatie konania v príslušnom štáte alebo požiadanie o uznanie rozhodnutia slovenského súdu v zahraničí, čo môže byť časovo náročné a právne zložité.
