Vzdanie sa funkcie konateľa v s.r.o. alebo člena predstavenstva v a.s.

V tomto článku sa budeme venovať spôsobom zániku funkcie konateľa najmä so zreteľom na vzdanie sa jeho funkcie. Vo všeobecnosti platí, že funkcia konateľa spoločnosti zaniká jednak z dôvodu:

Pri vzdaní sa funkcie konateľa je potrebné brať na zreteľ najmä ustanovenie § 66 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Ak sa osoba, ktorá je jediným štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo členom dozornej rady spoločnosti vzdá funkcie, je odvolaná alebo výkon jej funkcie zanikne smrťou alebo sa skončí inak, musí príslušný orgán spoločnosti do troch mesiacov ustanoviť namiesto nej nového člena orgánu spoločnosti.“ 

V zmysle § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, je vzdanie sa funkcie účinné odo dňa prvého zasadnutia orgánu, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu nasledujúceho po doručení vzdania sa funkcie. V prípade spoločnosti s ručením obmedzeným je takýmto orgánom valné zhromaždenie spoločnosti, ktorému táto právomoc patrí v zmysle § 133 ods. 4 Obchodného zákonníka. Konateľ spoločnosti musí vzdanie sa funkcie zrealizovať písomne a listina musí byť vlastnoručne podpísaná na notárskom úrade, či už v osobnej prítomnosti notára alebo povereného zamestnanca (upozorňujeme, že nestačí úradné overenie napríklad na matrike).

Vzdanie sa funkcie odporúčame doručiť orgánu, ktorý je oprávnený vymenovať nového člena štatutárneho orgánu.

Osobitná situácia vzniká v prípade, ak sa člen orgánu vzdá svojej funkcie priamo na zasadnutí orgánu spoločnosti napr. na zasadnutí Valného zhromaždenia. V tomto prípade vzdanie sa funkcie sa stáva účinné okamžite. 

Obchodný zákonník osobitne upravuje zákonnú fikciu, v zmysle ktorej platí, že ak orgán spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť (v našom prípade ide o Valného zhromaždenie) nového člena štatutárneho orgánu, t. j. konateľa, nezasadne do troch mesiacov od vzdania sa funkcie, účinnosť vzdania sa funkcie nastáva od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty. V praxi sa však môže stať prípad, že napríklad spoločník v spoločnosti sa schválne nedostaví na zasadnutie valného zhromaždenia. V tejto súvislosti poukazujeme na súdne rozhodnutie (Právní rozhledy 6/2000 s. 279), podľa ktorého „Dňom, kedy valné zhromaždenie „malo prerokovať“ rezignáciu konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným na túto funkciu, je potrebné rozumieť nielen prípad, kedy sa valné zhromaždenie zišlo v uznášaniaschopnom stave, ale aj prípad, keď sa valné zhromaždenie nezíde, teda v určený čas a na určené miesto sa nedostavia spoločníci, ktorí majú dostatočný počet hlasov na to, aby valné zhromaždenie bolo uznášaniaschopné.“ 

Ďalšie rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20Cbs 11/2004 uvádza, že „Podmienkou pre odstúpenie bolo oznámenie orgánu, ktorý ho volil alebo vymenoval. Výkon funkcie končí dňom, keď odstúpenie prerokoval alebo mal prerokovať orgán, ktorý ho zvolil alebo vymenoval, ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak (§ 66 os. 1 Obchodného zákonníka). Z uvedeného je zrejmé, že nečinnosť orgánu, ktorý mal prerokovať odstúpenie z funkcie, má rovnaký dôsledok, ako keby odstúpenie skutočne prerokoval. Preto výkon funkcie konateľa žalovaného sa skončil dňom, keď jeho odstúpenie malo prerokovať valné zhromaždenie.“

Z ustanovenia § 66 ods. 1 vyplýva aj osobitná povinnosť konateľovi spoločnosti, a to v prípade ak „spoločnosti hrozí vznik škody, je člen orgánu spoločnosti, ktorý sa vzdal funkcie, bol odvolaný alebo inak sa skončil výkon jeho funkcie, povinný upozorniť spoločnosť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie.“

Obchodný zákonník (ani iný právny predpis) však neupravuje postup  v situácii, kedy oznámenie o vzdaní sa funkcie konateľa nebolo možné doručiť, resp. pokusy o doručenie oznámenia boli neúspešné a zásielky zaslané na adresu sídla spoločnosti, prípadne aj adresu spoločníkov spoločnosti alebo jej ďalšieho konateľa uvedené v obchodnom registri sa odosielateľovi vrátili s označením adresát neznámy. 

Hoci aj odborná literatúra (napr. OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník. Veľký komentár. Bratislava: Wolters Kluwer s. r. o., 2017, ISBN 978-80-8168-573-6 a MAMOJKA, M. a kol. Obchodný zákonník. Veľký komentár. Bratislava : Eurokodex, 2016, ISBN 978-80-8155-065-2) sa prikláňa k nástupu účinkov doručenia oznámenia o vzdaní sa funkcie konateľa v prípade, že sa oznámenie dostalo do dispozičnej sféry adresáta, ako napr. do jeho poštovej schránky alebo priečinku na pošte aj v prípade, že sa neoboznámil s jeho obsahom, v praxi sme sa stretli s tým, že rozhodovacia prax súdov nie je v takýchto prípadoch jednotná.  

Po samotnom akte vzdania sa funkcie konateľa nasleduje výmaz z obchodného registra. Výmaz konateľa z obchodného registra za trvania spoločnosti má len deklaratórny charakter. V prípade, ak by mala spoločnosť s ručením obmedzeným jediného konateľa spoločnosti, ktorý nie je zapísaný do obchodného registra do 60 dní od uplynutia 3 mesiacov po vzdaní sa funkcie je ten konateľ, ktorý túto funkciu vykonával naposledy povinný podať do 30 dní návrh na zrušenie spoločnosti podľa § 68 ods. 6 písm. a). Obchodného zákonníka. 

Spoločnosť s ručením obmedzeným môže byť vytvorená aj ako jednoosobová spoločnosť, teda spoločnosť s jediným spoločníkom. Neznamená to automaticky, že jednoosobová spoločnosť musí mať len jedného konateľa spoločnosti. Konateľov môže byť aj viac. V prípade, ak by mala spoločnosť jediného konateľa spoločnosti, ktorý by sa vzdal svojej funkcie alebo by jeho funkcia zanikla z iného dôvodu, uplatnili by sa ustanovenia o povinnosti pôvodného konateľa podať návrh na zrušenie spoločnosti súdom ako sme už spomínali v predchádzajúcom texte. Ostatné zákonné ustanovenia sa budú aplikovať rovnako. 

Predstavenstvo je v zmysle § 191 a nasl. Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom akciovej spoločnosti. „Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra.“ Rovnako ako pri konateľovi spoločnosti s ručením obmedzeným budeme aplikovať na vzdanie sa funkcie člena predstavenstva ustanovenia § 66 Obchodného zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že všetko, o čom sme sa v predchádzajúcom texte zmienili pri konateľovi spoločnosti sa bude aplikovať aj na člena predstavenstva v akciovej spoločnosti.

Osobitne by sme chceli poukázať na to, že postup v prípade vzdania sa funkcie predsedu predstavenstva či člena dozornej rady zostáva zachovaný rovnako, ako pri klasickom členovi predstavenstva akciovej spoločnosti či konateľovi spoločnosti s ručením obmedzeným. 

Napriek tomu, že v Obchodnom zákonníku chýba explicitná úprava vzdania sa funkcie vedúcim organizačnej zložky, osoba, ktorá zastáva funkciu vedúceho organizačnej zložky, sa môže vzdať svojej funkcie, a to na základe analogického použitia § 66 Obchodného zákonníka. Vyplýva to aj z uznesenia Okresného súdu v Žiline, sp. zn. 5Exre/172/2014, zo dňa 13.04.2015, v ktorom tento súd rozhodol o výmaze vedúceho organizačnej zložky z obchodného registra na základe vzdania sa funkcie vedúcim organizačnej zložky. Vzdanie sa funkcie vedúceho organizačnej zložky sa použije najmä v prípade, keď spoločnosť vedúceho organizačnej zložky neodvolá sama a vedúci organizačnej zložky už túto funkciu vykonávať nechce.

„Odsek 2 ustanovuje podmienky jednostranného vzdania sa funkcie člena orgánu spoločnosti (jediného štatutárneho orgánu, člena štatutárneho orgánu alebo člena dozornej rady spoločnosti). Zákon preferuje autonómnu úpravu v zakladateľských dokumentoch obchodných spoločností, pokiaľ však táto úprava chýba, uplatní sa dispozitívna úprava Obchodného zákonníka. Z tejto vyplýva, že pre účinnosť vzdania sa funkcie je potrebné zasadanie orgánu príslušného k ustanoveniu štatutárneho orgánu (jeho člena). Okamžitá účinnosť môže nastať len pri vzdaní sa funkcie počas zasadnutia orgánu príslušného na ustanovenie nového orgánu (obvykle valné zhromaždenie, prípadne dozorná rada v akciovej spoločnosti). V prípade, ak sa člen orgánu nevzdá funkcie priamo na zasadaní orgánu, ktorý je oprávnený ustanoviť nového člena orgánu, musí byť vzdanie sa funkcie vyhotovené v písomnej forme a listina s týmto obsahom musí byť členom orgánu, ktorý sa vzdáva funkcie, vlastnoručne podpísaná v prítomnosti notára alebo ním povereného zamestnanca. Táto zmena zavedená novelou vykonanou zákonom č. 87/2015 Z. z. prináša i aplikačné problémy súvisiace s procesom legalizácie podpisu člena orgánu na listine, ktorej obsahom je jeho vzdanie sa funkcie, keďže prikazuje, aby bol podpis osvedčený notárom alebo jeho povereným zamestnancom. Z uvedeného je zrejmé, že po formálnej stránke nepostačuje, ak bude podpis člena orgánu osvedčený obcou alebo na obvodnom úrade (zákon č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi a obcami). V záujme efektívnej úpravy sa od 1. 10. 2004 rieši problematika pasivity príslušného orgánu spoločnosti, a to tak, že v prípade, ak príslušný orgán nezasadne do troch mesiacov od doručenia rezignácie člena orgánu, vzdanie sa funkcie je účinné prvého dňa nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov (napr. ak sa vzdanie funkcie konateľa doručí spoločnosti 26. 8. a valné zhromaždenie nezasadne do 26. 11., potom štatutárny orgán prestáva vykonávať svoju funkciu 27. 11.). Pre účinky jednostranného vzdania sa funkcie má preto zásadný význam doručenie písomného vzdania sa funkcie člena orgánu spoločnosti. Adresátom musí byť spoločnosť, v ktorej vykonáva člen orgánu spoločnosti funkciu v štatutárnom orgáne alebo dozornom orgáne. Je namieste odoslať vzdanie sa funkcie vo forme doporučenej zásielky s doručenkou, aby bolo jednoznačne zistiteľné, kedy bola zásielka doručená.“ www.epi.sk 

Čo však v prípade, že sa vedúcemu organizačnej zložky nepodarí doručiť oznámenie o vzdaní sa funkcie spoločnosti? Znamená to, že vedúci organizačnej zložky bude musieť vo svojej funkcii zotrvať až do doby, kedy sa mu podarí účinne doručiť zásielku spoločnosti? Vzhľadom na absenciu zákonných ustanovení týkajúcich sa doručovania oznámenia o vzdaní sa funkcie odporúčame zakotviť úpravu doručovania v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách spoločnosti. V prípade, že takáto úprava doručovania chýba, myslíme si, že by sa mal za deň doručenia považovať deň, kedy bola zásielka neúspešne doručovaná spoločnosti. K takémuto názoru sa priklonil aj Okresný súd v Žiline v uznesení, sp. zn. 5Exre/172/2014, keď vyhodnotil ako deň doručenia oznámenia o vzdaní sa funkcie vedúceho organizačnej zložky deň, v ktorom bola zásielka neúspešne doručovaná spoločnosti: „ako súd preveril na internetovej adrese Slovenskej pošty, a.s. umožňujúcej sledovanie pohybu zásielok, zásielka obsahujúca vzdanie sa funkcie bola spoločnosti … neúspešne doručovaná dňa xx.xx.xxxx. Do sféry poznania spoločnosti sa tým dostala dňa xx.xx.xxxx a v ten deň mala možnosť spoločnosť sa so zásielkou oboznámiť a súd ju preto vyhodnotil ako doručenú dňa xx.xx.xxx (pozn. autora: dňom, kedy mohla byť doručená adresátovi).“ Vzhľadom na povinnosť vedúceho organizačnej zložky preukázať doručenie oznámenia o vzdaní sa funkcie, je žiadúce, aby bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie zasielané vždy spolu s doručenkou, prípadne iným spôsobom umožňujúcim preukázať doručenie zásielky.

K iným záverom však v obdobnom prípade (keď sa zásielka obsahujúca písomné vzdanie sa funkcie vrátila ako adresát neznámy) dospel Okresný súd Bratislava I v konaní sp. zn. 33Exre/157/2011, v ktorom odstupujúceho konateľa vyzval, aby v lehote 10 dní súdu predložil doklad preukazujúci doručenie vzdania sa funkcie konateľa predmetnej spoločnosti obsahujúci dátum jeho prevzatia spoločnosťou. Ako súd uviedol: „súd nemá preukázanú nezhodu medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom, nakoľko konateľ nepreukázal doručenie vzdania sa funkcie konateľa obchodnej spoločnosti alebo druhému konateľovi spoločnosti, čím nedošlo ku vzdaniu sa funkcie v súlade so zákonom a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Fotokópiu podacieho lístku a vrátenej doporučenej zásielky s uvedením adresát neznámy však súd v tomto prípade nepovažoval za preukázanie doručenia vzdania sa funkcie.“ 

V praxi sme sa stretli s odmietnutím návrhu na výmaz konateľa v obdobnom prípade, kedy sa vzdanie funkcie nepodarilo doručiť ani spoločnosti ani jej spoločníkovi. V danom prípade nám odporučil vyšší súdny úradník, aby bolo ako dôkaz doručenia zásielky spoločnosti predložené čestné vyhlásenie konateľa (ktorý sa vzdal svojej funkcie) o prevzatí predmetného oznámenia o vzdaní sa funkcie jeho osobou. Tento postup však nepovažujeme za správny. 

Po účinnosti vzdania sa funkcie vedúceho organizačnej zložky je potrebné podať na príslušný obchodný register žiadosť o začatie konania o dosiahnutie zhody medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným právnym stavom, v ktorej je nevyhnutné preukázať doručenie oznámenia o vzdaní sa funkcie vedúceho organizačnej zložky spoločnosti. Na základe tejto žiadosti vykoná obchodný register výmaz vedúceho organizačnej zložky z obchodného registra. Pokiaľ vedúci organizačnej zložky nepreukáže doručenie oznámenia o vzdaní sa funkcie spoločnosti, obchodný register výmaz nevykoná. 

Medzi obligatórne orgány spoločnosti s ručením obmedzeným zaraďujeme valné zhromaždenie a konateľa. Ustanovenie § 110 Obchodného zákonníka stanovuje aj tzv. obligatórne náležitosti spoločenskej zmluvy v spoločnosti s ručením obmedzeným. Medzi ne zaraďujeme mená, bydliská a rodné čísla prvých konateľov spoločnosti a spôsob, akým za spoločnosť konajú.

Z uvedeného vyplýva, že každá spoločnosť s ručením obmedzeným musí mať vymenovaného konateľa, ktorý sa v zmysle § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 503/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých právnych predpisov zapisuje do obchodného registra ako štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným. Z ustanovenia § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka vyplýva, že „súd na návrh štátneho orgánu, na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, alebo aj z vlastného podnetu rozhodne o zrušení spoločnosti, ak sa v príslušnom kalendárnom roku nekonalo valné zhromaždenie alebo ak v čase dlhšom ako tri mesiace neboli ustanovené orgány spoločnosti.“

Máme preto za to, že spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže fungovať bez konateľa dlhšie ako 3 mesiace bez toho, aby to nezakladalo dôvod na zrušenie spoločnosti súdom. 

V zmysle právnej úpravy úćinnej od 01.10.2020 ak jediný štatutárny orgán spoločnosti nie je zapísaný do obchodného registra do 60 dní od uplynutia lehoty (do troch mesiacov od vzdania sa funkcie), je ten, kto funkciu jediného štatutárneho orgánu spoločnosti vykonával naposledy, povinný podať do 30 dní návrh na zrušenie spoločnosti.

Zároveň aj bývalý konateľ má povinnosť za obdobie, v ktorom pôsobil ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu spoločnosti, poskytovať primeranú súčinnosť vyžiadanú súdom, správcom dane, Sociálnou poisťovňou, zdravotnou poisťovňou, správcom alebo súdnym exekútorom, a to v rozsahu, v akom možno predpokladať, že môže prispieť k bližšiemu objasneniu otázok, ktorých sa požadovaná súčinnosť týka. Za poskytnutie súčinnosti má bývalý štatutárny orgán alebo bývalý člen štatutárneho orgánu spoločnosti voči spoločnosti právo na náhradu nákladov.

Ustanovenie § 66 Obchodného zákonníka uvedené vyššie sa nevzťahuje na zánik funkcie prokuristu, je potrebné aplikovať § 33b Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie sa týka zániku plnomocenstva a uvádza sa v ňom, že plnomocenstvo zaniká:

Prokúru je teda možné aj vypovedať prokuristom. 

Upozorňujeme tiež na ods. 6 tohto paragrafu, podľa ktorého „Ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia.“