AKMV 
Pracovný čas a dochádzka do zamestnania nie sú obsahovo a ani časovo rovnaké pojmy, hoci častokrát dochádza k ich stotožňovaniu. V zmysle Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný evidovať len pracovný čas zamestnanca. Vedenie evidencie pracovného času je v zmysle § 99 Zákonníka práce právnou povinnosťou zamestnávateľa, pričom nedodržanie tejto povinnosti je porušením zákona, za ktoré môže byť zamestnávateľ postihnutý pokutou zo strany inšpekcie práce.
Kontaktujte nás.
V prípade záujmu o poradenstvo nielen v oblasti pracovného práva nás neváhajte kontaktovať na office@akmv.sk
Evidencia pracovného času
Zákonník práce nekonkretizuje, akým spôsobom má zamestnávateľ viesť evidenciu pracovného času. Uvedené závisí od konkrétnych podmienok u zamestnávateľa a od samého rozhodnutia zamestnávateľa. Predovšetkým od zamestnávateľa závisí, akú formu evidencie pracovného času zvolí. Nepochybne evidencia pracovného času by mala byť transparentná, aby vypovedala o tom, či zamestnanec odpracoval alebo neodpracoval stanovený pracovný čas, kedy ho odpracoval a v akom rozsahu.
Zamestnávateľ je povinný viesť osobitne evidenciu za aktívnu časť pracovnej pohotovosti a za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, pričom Zákonník práce v § 99 ustanovuje rámcovo aj spôsob, akým má zamestnávateľ splniť túto povinnosť, a to tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť.
Prečítajte si aj: Pracovná pohotovosť – aktívna / neaktívna, príplatky
Súčasne zamestnávateľ v zmysle § 99 Zákonníka práce je povinný viesť evidenciu nariadenej a dohodnutej práce nadčas, ako aj nočnej práce.
Prečítajte si aj: Práca nadčas a nárok zamestnanca na náhradu škody
Pri dočasnom pridelení zamestnávateľ vedie evidenciu pracovného času, vrátane práce nadčas, aktívnej a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti a nočnej práce v mieste výkonu práce dočasne prideleného zamestnanca.
Prečítajte si aj:
V prípade zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný viesť evidenciu pracovného času tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu a rovnako je povinný viesť evidenciu vykonanej práce tak, aby v jednotlivých dňoch bola zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca vykonávala.
Prečítajte si aj:
Uvedená povinnosť evidovania pracovného času zamestnanca sa vzťahuje na každého zamestnávateľa a na všetkých jeho zamestnancov.
Evidencia dochádzky do zamestnania
Evidencia pracovného času nie je pojem totožný s evidenciou dochádzky do zamestnania. Evidencia dochádzky do zamestnania len osvedčuje, že zamestnanec bol v práci, ale nedeklaruje, či išlo o pracovný čas, prácu nadčas, nočnú prácu alebo pracovnú pohotovosť.
Evidencia dochádzky do zamestnania nie je upravená v Zákonníku práce. Uvedený inštitút vzišiel predovšetkým z potrieb zamestnávateľov, nakoľko práve prostredníctvom dochádzky do zamestnania možno evidovať napríklad neprítomnosť zamestnanca v práci.
Evidencia dochádzky v podstate zaznamenáva dobu, počas ktorej sa zamestnanec zdržiava na svojom pracovisku v priestoroch zamestnávateľa. Nie je to doba, počas ktorej vykonáva prácu.
K evidencii dochádzky a evidencii pracovného času zastáva názor aj Najvyšší súd SR, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol: „….evidencia dochádzky a evidencia pracovného času nie je to isté. Evidencia dochádzky je evidencia príchodov a odchodov do/zo zamestnania. Evidenciu dochádzky u žalobcu možno zistiť z „Knihy príchodov a odchodov“, ktorú predložil v administratívnom konaní, pričom z nej nie je zrejmé, či ide aj o evidenciu pracovného času a nie je z nej zrejmá ani evidencia práce nadčas a nočnej práce. Evidencia pracovného času predstavuje evidenciu pracovnej doby. Ide o časovo a obsahovo odlišné pojmy, v mnohých prípadoch to však zamestnávatelia spájajú. Je potrebné poznamenať, že je aj rozdiel medzi príchodom na pracovisko a začiatkom vykonávania práce, aj keď to tiež už mnohí zamestnávatelia spájajú. Treba podotknúť, že takéto spájanie nie je v rozpore so zákonom. Zamestnávateľ má zákonnú povinnosť sledovať len pracovný čas zamestnancov. Evidenciu dochádzky nie je zamestnávateľ povinný evidovať, sú však aj prípady, kedy je vhodné zaznamenávať aj dochádzku. Evidencia dochádzky slúži najmä pre potreby zamestnávateľa, najmä ak je u niektorého zamestnávateľa zvýšené riziko úrazov, krádeží, či poškodenia majetku zamestnávateľa. V takých prípadoch je pre zamestnávateľa vhodné vedieť, kto bol v rozhodujúcom čase prítomný na pracovisku. Ak zamestnávateľ rozlišuje medzi dochádzkou a pracovným časom, pracovný čas zvyčajne predstavuje kratší pracovný úsek ako dochádzka.
Evidencia dochádzky zaznamenáva dobu, počas ktorej sa zamestnanec zdržiava na svojom pracovisku v budove zamestnávateľa. Nie je to doba, počas ktorej vykonáva prácu.“[1] Rozsudok NS SR, sp.zn. 3Asan/3/2018 z 24.10.2018
