AKMV 
Od 1.1.2023 je možná aj spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov (popri osobnej starostlivosti jedného z rodičov a striedavej osobnej starostlivosti). To platí aj pre rodičov – nezosobášené páry.
„Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.“ (§ 24 ods. 2 zákona o rodine)
Kontaktujte nás
V prípade záujmu o poradenstvo nielen v oblasti rodinného práva nás neváhajte kontaktovať na office@akmv.sk
Podstata tohto inštitútu spočíva v tom, že súd nezasahuje do toho, v akej miere a v akých časových úsekoch sa budú rodičia starať o dieťa.
Základným predpokladom teda je, že rodičia sa vedia bez zásahu súdu o všetkých veciach ohľadne dieťaťa bez konfliktu dohodnúť.
Vzhľadom na vyššie uvedené, dôvodová správa ďalej uvádza: „Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy spoločnej osobnej starostlivosti je nielen záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa, ale hlavne súhlas obidvoch rodičov so spoločnou osobnou starostlivosťou. Súčasne je vždy kritériom najlepší záujem dieťaťa, teda zverením dieťaťa do spoločnej osobnej
starostlivosti musí byť naplnená podmienka najlepšieho záujmu dieťaťa a zároveň musia tým byť zaistené jeho potreby.“
Súd môže autoritatívne rozhodnutie nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Právna úprava v zákone o rodine
§ 24
(1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.
(3) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
(4) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
(5) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
(6) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné zdôrazniť, že: „Pri rozhodovaní súdu o forme
osobnej starostlivosti je vždy podstatný najlepší záujem dieťaťa, ktorý má byť medzi inými
záujmami zvažovaný na prvom mieste a má mu byť daný väčší význam než iným záujmom,
viac-menej nemusí mať za všetkých okolností absolútnu prioritu. Rozhodovanie tretích osôb
o najlepšom záujme dieťaťa vychádza z uspokojenia základných potrieb dieťaťa (výživa,
bývanie), jeho rozvoja, názorov a priania dieťaťa, totožnosti dieťaťa, citového spojenia, jeho
zdravia, bezpečia, ochrany, zaopatrenia, starostlivosti, súdržnosti rodiny, trvalosti domova,
väzieb dieťaťa na kamarátov, zo školských vzťahov, rizík náhradnej starostlivosti, kultúrneho
pozadia či náboženskej viery. Samotné rozhodnutie potom musí sledovať cieľ stabilného a
nie prechodného riešenia, ktoré sleduje skutočne dlhodobé záujmy dieťaťa.“ (zdroj: Löwy, A.
a kolektív. Najlepší záujem dieťaťa ako hodnotové kritérium pri rozhodovaní v konaniach vo
veciach starostlivosti súdu o maloletých. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 93)
V prípade zverenia maloletého dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
môže súd
schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania
spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje (§ 62 ods. 7 zákona
o rodine).
Prečítajte si aj:
