Vyslanie pracovníkov do zahraničia od 30.07.2020

Aktualizované: 06.07.2020 | Vytvorené: 06.07.2020 |

S účinnosťou od 30.07.2020 nastávajú zmeny v oblasti vysielania zamestnancov. Zmeny súvisia s nadobudnutím účinnosti novely zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, ktorou sa transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/957 z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb.

Vyslanie pracovníkov do zahraničia od 30.07.2020

Prečítajte si aj:

Vyslanie cudzincov z 3.krajín na územie SR zamestnávateľom z EU

Pracovné podmienky vyslaných zamestnancov

Zmeny Zákonníka práce od 30.07.2020

V zmysle § 5 ods. 2 Zákonníka práce účinného od 30.07.2020 „Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov vyslaných na výkon prác pri poskytovaní služieb hosťujúcim zamestnávateľom z územia iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „iný členský štát Európskej únie“) na územie Slovenskej republiky sa spravujú týmto zákonom, osobitnými predpismi alebo príslušnou kolektívnou zmluvou, ktoré upravujú

  1. dĺžku pracovného času a odpočinok,
  2. dĺžku dovolenky,
  3. minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky, mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu, mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce, iné povinné zložky mzdy a náhradu mzdy za dovolenku; pri posudzovaní, či plnenie, ktoré poskytuje hosťujúci zamestnávateľ, je mzdou, sa použije  118,
  4. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
  5. pracovné podmienky tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien a mladistvých zamestnancov,
  6. rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz diskriminácie,
  7. podmienky, za ktorých možno zamestnanca dočasne prideliť, pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne prideleného zamestnanca, ak ide o vyslanie podľa odseku 6 písm. c),
  8. podmienky ubytovania, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancom,
  9. náhradu cestovných výdavkov, náhradu výdavkov za ubytovanie a stravné pri pracovnej ceste alebo pri ceste do obvyklého miesta výkonu práce na území Slovenskej republiky; na účely uplatnenia osobitného predpisu alebo príslušnej kolektívnej zmluvy možno započítať aj náhradu cestovných výdavkov, náhradu výdavkov za ubytovanie a stravné alebo iné porovnateľné plnenie poskytnuté hosťujúcim zamestnávateľom podľa práva štátu, z ktorého je zamestnanec vyslaný na výkon prác pri poskytovaní služieb. 

Odsek 3 rozlišuje medzi vyslaním na viac ako 12 mesiacov (kde sa aplikuje pracovné právo SR len v obmedzenom rozsahu tvrdého jadra) a vyslaním na viac ako 18 mesiacov (má aplikovať celé pracovné právo SR s výnimkou pravidiel založenia, vzniku, skončenia a zániku pracovného pomeru, zákazu výkonu inej zárobkovej činnosti počas trvania pracovného pomeru a zákazu konkurenčnej činnosti): „Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov vyslaných na výkon prác pri poskytovaní služieb hosťujúcim zamestnávateľom z územia iného členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky, ktorých trvanie vyslania presiahlo 12 mesiacov, alebo ak predĺženie tejto doby pred jej uplynutím hosťujúci zamestnávateľ oznámil spolu s odôvodnením Národnému inšpektorátu práce, presiahlo 18 mesiacov, sa spravujú týmto zákonom, osobitnými predpismi alebo príslušnou kolektívnou zmluvou; to sa nevzťahuje na založenie, vznik, skončenie a zánik pracovnoprávneho vzťahu, výkon inej zárobkovej činnosti a obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru. Ak hosťujúci zamestnanec nahrádza iného hosťujúceho zamestnanca, ktorý vykonával tú istú pracovnú úlohu na tom istom mieste, do trvania vyslania na účely prvej vety sa započítava aj trvanie vyslania nahrádzaného hosťujúceho zamestnanca; vykonávanie tej istej pracovnej úlohy na tom istom mieste sa posudzuje s ohľadom na povahu vykonávaných činností a miesto ich vykonávania a povahu poskytovanej služby.“ 

Obmedzenie doby vyslania - dočasného pridelenia do zahraničia 

Zákonník práce v § 58 ods. 6 hovorí, že Dočasné pridelenie možno dohodnúť najdlhšie na 24 mesiacov.“ Nakoľko vyslanie podľa § 5 ods. 6 Zákonníka práce zahŕňa aj (cezhraničné) dočasné pridelenie (viac pozri: Definícia agentúry dočasného zamestnávania, pojdem vyslanie a dočasné pridelenie), vyvstala otázka, či sa aj na dočasné pridelenie formou vyslania vzťahuje dané obmedzenie. K uvedenej otázke nám boli poskytnuté nasledovné stanoviská: 

„Smernica o vysielaní zamestnancov č. 96/71 v článku 3 ods. 1 písm. d) ustanovuje povinnosť členských štátov zabezpečiť, že agentúry dočasného zamestnávania poskytujúce svoje služby z iného členského štátu budú dodržiavať rovnaké pravidlá a obmedzenia dočasného prideľovania, t. j. najmä akých zamestnancov možno dočasne prideliť, na aké pracovné miesta, v akom počte, na ako dlho. 

Slovenský Zákonník práce upravuje cezhraničné dočasné pridelenie ako jednu z foriem vyslania v § 5 ods. 4 písm. c). Novela Zákonníka práce zahŕňa do tvrdého jadra požiadavku smernice 2018/957, v zmysle ktorej do tvrdého jadra patria podmienky, za ktorých možno zamestnanca dočasne prideliť (dodržanie maximálnej doby dočasného pridelenia, zákaz dočasného pridelenia na rizikovú prácu štvrtej kategórie), pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne prideleného zamestnanca, ak ide o vyslanie zahraničnou agentúrou dočasného zamestnávania k užívateľskému zamestnávateľovi na územie Slovenskej republiky. Pri cezhraničnom dočasnom pridelení zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi usadenému v Slovenskej republike sa však neaplikujú ustanovenia Zákonníka práce, ktoré za zamestnávateľa považujú inú osobu, ako tú, ktorá má so zamestnancom uzatvorený pracovnoprávny vzťah, a zároveň sa neuplatňuje ani zákonný spôsob zániku pracovného pomeru s agentúrou dočasného zamestnávania a vzniku pracovného pomeru zamestnanca s užívateľským zamestnávateľom na dobu neurčitú, ak by bol zamestnanec pridelený v rozpore s maximálnou dobou dočasného pridelenia alebo by bolo jeho dočasné pridelenie predĺžené či opätovne dohodnuté viac ako štyrikrát v rámci 24 mesiacov. 

Domáci zamestnávateľ môže cezhranične dočasne prideliť zamestnanca za súčasného dodržania pravidiel upravených v § 58 a nasl. Zákonníka práce. Máme za to, že ak domáci zamestnávateľ poruší slovenskú úpravu obmedzujúcu dĺžku dočasného pridelenia vo všeobecnosti, nespája sa s týmto porušením zároveň aj fikcia zániku pracovného pomeru podľa §  58 ods. 7 Zákonníka práce (toto ustanovenie bude výslovne upravené s účinnosťou od 30.7.2020). Domáci zamestnávateľ pri určení dĺžky cezhraničného pridelenia zároveň musí brať do úvahy aj limitácie vyplývajúce z legislatívy štátu, do ktorého bude dočasne prideľovať svojich zamestnancov. V prípade porušenia týchto ustanovení sa vystavuje riziku uplatnenia sankcií zo strany hosťujúceho štátu.“ (zdroj: Národný inšpektorát práce) 

„Ak slovenský zamestnávateľ vysiela zamestnanca pracovať do zahraničia, pracovné podmienky a podmienky zamestnávania sa spravujú právom štátu, na ktorého územie je domáci zamestnanec vyslaný. Ešte pred samotným vyslaním domáceho zamestnanca (zamestnanca bežne pracujúceho v SR) ho musí domáci zamestnávateľ (zamestnávateľ so sídlom v SR, ktorý vysiela zamestnanca do iného členského štátu) informovať o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania v štáte vyslania. O pracovnom čase a výmere dovolenky ho musí informovať písomne. 

Pracovné podmienky a podmienky zamestnávania upravujú:

  1. minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas,
  2. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
  3. pracovné podmienky žien, mladistvých a zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky,
  4. rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz diskriminácie,
  5. pracovné podmienky pri zamestnávaní agentúrou dočasného zamestnávania. 

Domáceho zamestnanca možno vyslať len na základe písomnej dohody o dočasnom pridelení, ktorá obsahuje minimálne tieto informácie:

  • deň začatia a skončenia vyslania,
  • druh práce počas vyslania,
  • miesto výkonu práce počas vyslania,
  • mzdové podmienky počas vyslania. 

Pri vyslaní, ktorým je cezhraničné dočasné pridelenie zamestnanca užívateľskému zamestnávateľovi, musí uvedené náležitosti obsahovať aj dohoda o dočasnom pridelení. Prehľad pracovných podmienok v členských štátoch EÚ nájdete aj na tejto stránke, taktiež aj tu

Smernica Európskeho parlamentu a Rady o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb č. 96/71 ES vyžaduje od jednotlivých členských štátov vzájomnú spoluprácu a zdieľanie potrebných informácií. Za týmto účelom boli vo všetkých členských štátoch EÚ zriadené národné styčné centrá a orgány zodpovedné za monitorovanie podmienok zamestnávania počas vyslania. Tieto styčné centrá boli zriadené ako kontaktné miesta tak pre príslušné štátne orgány jednotlivých členských štátov EÚ, ako aj pre vysielajúcich zamestnávateľov.

Styčný orgán SR:
Národný inšpektorát práce
Adresa: Masarykova 10, 040 01 Košice, Slovenská republika
Lucia Sabová Danková, odbor inšpekcie práce, oddelenie pracovnoprávnych vzťahov

Email: podatelna@ip.gov.sk, lucia.sabovadankova@ip.gov.sk Telefón: +421 55 7979926 

Ak slovenský zamestnávateľ vysiela zamestnanca pracovať do zahraničia, pracovné podmienky a podmienky zamestnávania sa spravujú právom štátu, na ktorého územie je domáci zamestnanec vyslaný. Slovenské právne predpisy a ustanovenie § 58 ods.6 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov nie je možné uplatňovať na území Rakúska.

Slovenské právne predpisy môžu byť v tomto prípade uplatňované len v prípade sociálneho zabezpečenia. Aby zamestnávateľ mohol uplatniť inštitút vyslania a mohol byť vyslanému zamestnancovi vystavený prenosný formulár PD A1, musí spĺňať určité podmienky v zmysle európskej a slovenskej legislatívy.“ (zdroj: Inšpektorát práce Prešov) 

„Zákonom č. 307/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,novela") sa s účinnosť od 30. 7. 2020 vykonala transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 957/2018/EÚ z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb. Okrem iného sa novelou obmedzila dĺžka vyslania zamestnancov, odlíšilo sa tzv. „krátkodobé vyslanie“ (do 12 alebo 18 mesiacov), kde sa aplikuje pracovné právo SR len v obmedzenom rozsahu tvrdého jadra a tzv. „dlhodobé vyslanie“ (nad 12 alebo 18 mesiacov), kde sa má aplikovať celé pracovné právo SR s výnimkou pravidiel založenia, vzniku, skončenia a zániku pracovného pomeru, zákazu výkonu inej zárobkovej činnosti počas trvania pracovného pomeru a zákazu konkurenčnej činnosti. 

Taktiež sa ustanovili pravidlá počítania doby vyslania vo vzťahu k tzv. reťazeniu vyslaní (ak vyslaného zamestnanca na tom istom mieste a s tým istým druhom práce vystrieda iný vyslaný zamestnanec). Uvedená právna úprava sa vzťahuje na zamestnancov vyslaných na výkon práce pri poskytovaní služieb hosťujúcim zamestnávateľom z územia iného členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky. 

Nadnárodné vysielanie zamestnancov je súčasťou slobody voľného poskytovania služieb podľa článku 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Cieľom smernice o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb je zabezpečiť, aby vyslaní zamestnanci mali základné pracovné podmienky (tzv. pracovné podmienky tvrdého jadra) garantované v tom členskom štáte EÚ (hostiteľskom štáte), kde sa práca vykonáva. Zamestnanec a vysielajúci zamestnávateľ sa môžu taktiež dohodnúť na základe zásady výhodnosti, aké rozhodné právo použijú v príslušnom pracovnoprávnom vzťahu nad rámec tzv. tvrdého jadra pracovných podmienok. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) vo svojich ustanoveniach vyjadruje obmedzenie slobodnej voľby rozhodného práva. Napr. v článku 8 ods. l ustanovuje, že voľba práva nesmie zbaviť zamestnanca ochrany, ktoré mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by bolo rozhodným v prípade absencie voľby. 

Vo Vami uvedenom prípade ide o domáceho zamestnávateľa usadeného v SR, ktorý vysiela zamestnancov na výkon práce pri poskytovaní služieb do iného členského štátu EÚ. Z tohto dôvodu Vám odporúčame obrátiť sa pre konkrétne informácie týkajúce sa vyslania do Rakúska (t.j. obmedzenie dĺžky vyslania na územie Rakúska) na styčné orgány v Rakúsku. Styčné orgány v Rakúsku pri vysielaní zamestnancov nájdete na webovej stránke Národného inšpektorátu práce Košice 

V tejto súvislosti však uvádzame, že smernica 957/2018 neobmedzuje maximálnu dobu vyslania konkrétnym časom, ale len delí, pre účely uplatniteľného právneho poriadku vyslanie na krátkodobé a dlhodobé).“ (zdroj: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny). 

Využite naše právne služby

Kontaktujte nás

Máte záujem o naše služby?

Neváhajte a kontaktujte nás.

Otázka bola úspešne odoslaná. Budeme Vás kontaktovať na zadaný telefón alebo email.